HG-501
Gurdwara Sri Manji Sahib, Lakhan Majraਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸ੍ਰੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਲੱਖਣ ਮਾਜਰਾGurdwara Sri Manji Sahib, Lakhan Majra
ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸ੍ਰੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਲੱਖਣ ਮਾਜਰਾ
Rohtak, Haryana, Indiaਰੋਹਤਕ, ਹਰਿਆਣਾ, ਭਾਰਤरोहतक, हरियाणा, भारत
- Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
- Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; Lakhan Majra sangat; later Sikh settlers and custodiansਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਦੀ ਸੰਗਤ; ਬਾਅਦ ਦੇ ਸਿੱਖ ਵਸਨੀਕ ਅਤੇ ਸੇਵਾਦਾਰगुरु तेग बहादुर साहिब जी; लाखन माजरा संगत; बाद के सिख बसने वाले और संरक्षक
- Periodਸਮਾਂकाल
- Guru Tegh Bahadur Sahib Ji Jind-to-Delhi travel tradition; major twentieth-century rebuildingਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੀ ਜੀਂਦ ਤੋਂ ਦਿੱਲੀ ਯਾਤਰਾ ਦੀ ਰਵਾਇਤ; ਵੀਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਵੱਡੀ ਮੁੜ-ਉਸਾਰੀगुरु तेग बहादुर साहिब जी की जींद से दिल्ली यात्रा परंपरा; बीसवीं सदी का बड़ा पुनर्निर्माण
- Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
- Guru route halt / Manji Sahib historical gurdwaraਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬ ਦੇ ਰਸਤੇ ਦਾ ਠਹਿਰਾਅ · ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾगुरु मार्ग पड़ाव · मंजी साहिब ऐतिहासिक गुरुद्वारा
- Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
- Active recognized historical gurdwara; SGPC currently lists Gurdwara Manji Sahib, Lakhan Majra, Rohtak.ਸਰਗਰਮ ਮਾਨਤਾ-ਪ੍ਰਾਪਤ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ; ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਇਸ ਵੇਲੇ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ, ਰੋਹਤਕ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ।सक्रिय मान्यता प्राप्त ऐतिहासिक गुरुद्वारा; शिरोमणि कमेटी वर्तमान में गुरुद्वारा मंजी साहिब, लाखन माजरा, रोहतक सूचीबद्ध करती है।
- Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
- Pending exact public entrance verification.
Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय
Lakhan Majra is a clearly identified village Manji Sahib associated with Guru Tegh Bahadur Sahib Ji’s journey from Jind toward Delhi. It is physically separate from the two Rohtak city shrines already in Pothi.
ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਇੱਕ ਸਪਸ਼ਟ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਪਛਾਣਿਆ ਪਿੰਡ ਦਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਹੈ, ਜੋ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੀ ਜੀਂਦ ਤੋਂ ਦਿੱਲੀ ਵੱਲ ਯਾਤਰਾ ਨਾਲ ਜੁੜਿਆ ਹੈ। ਇਹ ਪੋਥੀ ਵਿੱਚ ਪਹਿਲਾਂ ਤੋਂ ਮੌਜੂਦ ਰੋਹਤਕ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਦੋ ਅਸਥਾਨਾਂ ਤੋਂ ਭੌਤਿਕ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਵੱਖਰਾ ਹੈ।
लाखन माजरा एक स्पष्ट रूप से पहचाना गया गाँव मंजी साहिब है, जो गुरु तेग बहादुर साहिब जी की जींद से दिल्ली की यात्रा से जुड़ा है। यह पोथी में पहले से मौजूद रोहतक नगर के दोनों तीर्थों से भौतिक रूप से अलग है।
Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है
The standard reference gives a specific village shrine and detailed twentieth-century rebuilding sequence, while current SGPC records list the institution by name. It therefore qualifies independently of Rohtak city.
ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲਾ ਇੱਕ ਖ਼ਾਸ ਪਿੰਡ ਦਾ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਵੀਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਵਿਸਤ੍ਰਿਤ ਮੁੜ-ਉਸਾਰੀ ਦੀ ਲੜੀ ਦਿੰਦਾ ਹੈ, ਜਦੋਂ ਕਿ ਮੌਜੂਦਾ ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਰਿਕਾਰਡ ਇਸ ਸੰਸਥਾਨ ਨੂੰ ਨਾਮ ਨਾਲ ਦਰਜ ਕਰਦੇ ਹਨ। ਇਸ ਲਈ ਇਹ ਰੋਹਤਕ ਸ਼ਹਿਰ ਤੋਂ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਯੋਗ ਹੈ।
मानक संदर्भ एक विशिष्ट गाँव तीर्थ और बीसवीं सदी के पुनर्निर्माण का विस्तृत क्रम देता है, जबकि वर्तमान शिरोमणि कमेटी अभिलेख संस्था को नाम से सूचीबद्ध करते हैं। इसलिए यह रोहतक नगर से स्वतंत्र रूप से कसौटी पूरी करता है।
Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास
The Sikh Encyclopedia identifies Lakhan Majra as a Rohtak-district village with a historical shrine commemorating Guru Tegh Bahadur Sahib Ji’s halt while travelling from Jind to Delhi.
A single-roomed shrine marked the site until after 1947. Later Sikh settlers connected with Delhi and Rohtak helped enlarge the institution. The Nishan Sahib flagmast was raised in 1958, and the foundation of a new five-storeyed building was laid on 24 April 1967.
The reference describes a gated compound, ground-floor assembly hall, upper domed pavilion and langar annexe. SGPC currently lists Manji Sahib Lakhan Majra under its Haryana Section 87 institutions.
ਸਿੱਖ ਐਨਸਾਈਕਲੋਪੀਡੀਆ ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਨੂੰ ਰੋਹਤਕ ਜ਼ਿਲ੍ਹੇ ਦਾ ਇੱਕ ਪਿੰਡ ਦੱਸਦਾ ਹੈ, ਜਿੱਥੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੇ ਜੀਂਦ ਤੋਂ ਦਿੱਲੀ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਠਹਿਰਾਅ ਦੀ ਯਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਅਸਥਾਨ ਹੈ।
1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਤੱਕ ਇੱਕ ਇੱਕ-ਕਮਰੇ ਵਾਲਾ ਅਸਥਾਨ ਇਸ ਥਾਂ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਰਿਹਾ। ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਦਿੱਲੀ ਅਤੇ ਰੋਹਤਕ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਸਿੱਖ ਵਸਨੀਕਾਂ ਨੇ ਇਸ ਸੰਸਥਾਨ ਨੂੰ ਵੱਡਾ ਕਰਨ ਵਿੱਚ ਮਦਦ ਕੀਤੀ। ਨਿਸ਼ਾਨ ਸਾਹਿਬ ਦਾ ਥੰਮ੍ਹ 1958 ਵਿੱਚ ਖੜ੍ਹਾ ਕੀਤਾ ਗਿਆ, ਅਤੇ ਇੱਕ ਨਵੀਂ ਪੰਜ-ਮੰਜ਼ਿਲਾ ਇਮਾਰਤ ਦੀ ਨੀਂਹ 24 ਅਪ੍ਰੈਲ 1967 ਨੂੰ ਰੱਖੀ ਗਈ।
ਹਵਾਲਾ ਇੱਕ ਦਰਵਾਜ਼ੇ ਵਾਲੇ ਅਹਾਤੇ, ਥੱਲੇ ਦੀ ਮੰਜ਼ਿਲ ਦੇ ਦੀਵਾਨ ਹਾਲ, ਉੱਪਰਲੇ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲੇ ਮੰਡਪ ਅਤੇ ਲੰਗਰ ਦੇ ਹਿੱਸੇ ਦਾ ਵਰਣਨ ਕਰਦਾ ਹੈ। ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਇਸ ਵੇਲੇ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਨੂੰ ਆਪਣੇ ਹਰਿਆਣਾ ਧਾਰਾ 87 ਦੇ ਸੰਸਥਾਨਾਂ ਹੇਠ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ।
सिख विश्वकोश लाखन माजरा को रोहतक जिले का एक गाँव बताता है, जहाँ एक ऐतिहासिक तीर्थ गुरु तेग बहादुर साहिब जी के जींद से दिल्ली जाते समय हुए पड़ाव की स्मृति रखता है।
1947 के बाद तक एक कमरे वाला तीर्थ इस स्थल को चिह्नित करता रहा। बाद में दिल्ली और रोहतक से जुड़े सिख बसने वालों ने संस्था को बढ़ाने में मदद की। निशान साहिब का ध्वज-स्तंभ 1958 में खड़ा किया गया, और एक नई पाँच मंजिला इमारत की नींव 24 अप्रैल 1967 को रखी गई।
संदर्भ एक द्वार वाले परिसर, भूतल के दीवान हॉल, ऊपरी गुंबददार मंडप और लंगर भवन का वर्णन करता है। शिरोमणि कमेटी वर्तमान में मंजी साहिब लाखन माजरा को अपनी हरियाणा धारा 87 संस्थाओं में सूचीबद्ध करती है।
What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ
Guru Tegh Bahadur Sahib Ji is remembered as halting at Lakhan Majra on the Jind-to-Delhi route; a Manji Sahib later preserved the stop.
ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਜੀਂਦ ਤੋਂ ਦਿੱਲੀ ਦੇ ਰਸਤੇ ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਵਿਖੇ ਠਹਿਰਨ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ; ਇੱਕ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਨੇ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਇਸ ਠਹਿਰਾਅ ਨੂੰ ਸਾਂਭਿਆ।
गुरु तेग बहादुर साहिब जी को जींद से दिल्ली के मार्ग पर लाखन माजरा में पड़ाव करने के रूप में स्मरण किया जाता है; बाद में एक मंजी साहिब ने उस पड़ाव को सुरक्षित रखा।
Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ
Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; Lakhan Majra sangat; post-1947 Sikh supporters from Rohtak and Delhi.
ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਦੀ ਸੰਗਤ; 1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੇ ਰੋਹਤਕ ਅਤੇ ਦਿੱਲੀ ਤੋਂ ਸਿੱਖ ਸਹਾਇਕ।
गुरु तेग बहादुर साहिब जी; लाखन माजरा संगत; 1947 के बाद रोहतक और दिल्ली से आए सिख सहयोगी।
Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ
• Earlier single-roomed shrine at the sacred site.
• Nishan Sahib flagmast raised in 1958.
• Five-storeyed rebuilding begun in 1967.
• Assembly hall, upper domed pavilion and langar annexe.
• Current SGPC Section 87 listing.
• ਪਵਿੱਤਰ ਅਸਥਾਨ ਉੱਤੇ ਪਹਿਲਾਂ ਵਾਲਾ ਇੱਕ-ਕਮਰੇ ਦਾ ਅਸਥਾਨ।
• 1958 ਵਿੱਚ ਖੜ੍ਹਾ ਕੀਤਾ ਨਿਸ਼ਾਨ ਸਾਹਿਬ ਦਾ ਥੰਮ੍ਹ।
• 1967 ਵਿੱਚ ਸ਼ੁਰੂ ਹੋਈ ਪੰਜ-ਮੰਜ਼ਿਲਾ ਮੁੜ-ਉਸਾਰੀ।
• ਦੀਵਾਨ ਹਾਲ, ਉੱਪਰਲਾ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲਾ ਮੰਡਪ ਅਤੇ ਲੰਗਰ ਦਾ ਹਿੱਸਾ।
• ਮੌਜੂਦਾ ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਧਾਰਾ 87 ਦੀ ਸੂਚੀ।
• पवित्र स्थल पर पहले का एक कमरे वाला तीर्थ।
• 1958 में खड़ा किया गया निशान साहिब ध्वज-स्तंभ।
• 1967 में शुरू हुआ पाँच मंजिला पुनर्निर्माण।
• दीवान हॉल, ऊपरी गुंबददार मंडप और लंगर भवन।
• वर्तमान शिरोमणि कमेटी धारा 87 सूची।
Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत
The Guru-period layer is the route halt. The substantial visible complex is post-1947 and especially post-1967 memorial construction.
ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਪਰਤ ਰਸਤੇ ਦਾ ਠਹਿਰਾਅ ਹੈ। ਵੱਡਾ ਦਿਸਦਾ ਸਮੂਹ 1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਅਤੇ ਖ਼ਾਸ ਕਰਕੇ 1967 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰੀ ਉਸਾਰੀ ਹੈ।
गुरु-कालीन परत वह मार्ग पड़ाव है। दिखने वाला बड़ा परिसर 1947 के बाद का और विशेषकर 1967 के बाद का स्मारक निर्माण है।
Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा
• Guru Tegh Bahadur period: The Guru is remembered as halting here while travelling from Jind toward Delhi. • Before/around 1947: A single-room shrine marks the site. • 1958: Present-era flagmast is raised. • 24 Apr 1967: Foundation is laid for the large new building. • Present: SGPC continues to list Manji Sahib Lakhan Majra.
• ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਕਾਲ: ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬ ਨੂੰ ਜੀਂਦ ਤੋਂ ਦਿੱਲੀ ਵੱਲ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਇੱਥੇ ਠਹਿਰਨ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • 1947 ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ/ਲਗਭਗ: ਇੱਕ ਇੱਕ-ਕਮਰੇ ਦਾ ਅਸਥਾਨ ਇਸ ਥਾਂ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਹੈ। • 1958: ਮੌਜੂਦਾ ਦੌਰ ਦਾ ਝੰਡੇ ਦਾ ਥੰਮ੍ਹ ਖੜ੍ਹਾ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • 24 ਅਪ੍ਰੈਲ 1967: ਵੱਡੀ ਨਵੀਂ ਇਮਾਰਤ ਦੀ ਨੀਂਹ ਰੱਖੀ ਜਾਂਦੀ ਹੈ। • ਮੌਜੂਦਾ: ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਨੂੰ ਦਰਜ ਕਰਨਾ ਜਾਰੀ ਰੱਖਦੀ ਹੈ।
• गुरु तेग बहादुर काल: गुरु जी को जींद से दिल्ली जाते हुए यहाँ पड़ाव करने के रूप में स्मरण किया जाता है। • 1947 से पहले · उसके आसपास: एक कमरे वाला तीर्थ स्थल को चिह्नित करता है। • 1958: वर्तमान काल का ध्वज-स्तंभ खड़ा किया जाता है। • 24 अप्रैल 1967: बड़ी नई इमारत की नींव रखी जाती है। • वर्तमान: शिरोमणि कमेटी मंजी साहिब लाखन माजरा को सूचीबद्ध करती रहती है।
Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ
• HG-117 Jind - preceding route anchor.
• HG-347 Bangla Sahib Rohtak and HG-348 Mai Sahib Rohtak - separate city shrines; never merge with Lakhan Majra.
• HG-117 ਜੀਂਦ · ਪਹਿਲਾਂ ਵਾਲਾ ਰਸਤੇ ਦਾ ਪੜਾਅ।
• HG-347 ਬੰਗਲਾ ਸਾਹਿਬ ਰੋਹਤਕ ਅਤੇ HG-348 ਮਾਈ ਸਾਹਿਬ ਰੋਹਤਕ · ਵੱਖਰੇ ਸ਼ਹਿਰੀ ਅਸਥਾਨ; ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਨਾਲ ਕਦੇ ਨਾ ਮਿਲਾਓ।
• HG-117 जींद, इससे पहले का मार्ग आधार।
• HG-347 बंगला साहिब रोहतक और HG-348 माई साहिब रोहतक, अलग नगर तीर्थ; लाखन माजरा से कभी न मिलाएँ।
What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं
Pothi should present Lakhan Majra as its own village map target, not a Rohtak-city subsite. Exact current entrance and visitor arrangements remain to verify.
ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਲਖਨ ਮਾਜਰਾ ਨੂੰ ਇਸਦੇ ਆਪਣੇ ਪਿੰਡ ਦੇ ਨਕਸ਼ੇ ਦੇ ਟਿਕਾਣੇ ਵਜੋਂ ਪੇਸ਼ ਕਰਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ, ਨਾ ਕਿ ਰੋਹਤਕ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਉਪ-ਅਸਥਾਨ ਵਜੋਂ। ਸਹੀ ਮੌਜੂਦਾ ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ ਅਤੇ ਦਰਸ਼ਨਾਰਥੀ ਪ੍ਰਬੰਧ ਅਜੇ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਨੇ ਬਾਕੀ ਹਨ।
पोथी को लाखन माजरा को अपना अलग गाँव नक्शा लक्ष्य दिखाना चाहिए, रोहतक नगर का उप-स्थल नहीं। सटीक वर्तमान प्रवेश और दर्शन व्यवस्था अभी सत्यापित होनी बाकी है।
Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद
• No exact date of the Guru’s halt should be invented.
• The current listing supports living institutional identity; building chronology comes from the standard reference.
• ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬ ਦੇ ਠਹਿਰਾਅ ਦੀ ਕੋਈ ਸਹੀ ਤਾਰੀਖ਼ ਨਹੀਂ ਘੜੀ ਜਾਣੀ ਚਾਹੀਦੀ।
• ਮੌਜੂਦਾ ਸੂਚੀ ਜੀਵੰਤ ਸੰਸਥਾਗਤ ਪਛਾਣ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ; ਇਮਾਰਤ ਦੀ ਲੜੀ ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲੇ ਤੋਂ ਆਉਂਦੀ ਹੈ।
• गुरु जी के पड़ाव की कोई सटीक तिथि गढ़ी नहीं जानी चाहिए।
• वर्तमान सूची जीवंत संस्थागत पहचान का समर्थन करती है; भवन कालक्रम मानक संदर्भ से आता है।
Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ
- 1. The Sikh Encyclopedia - Lakhan Majra - https://www.thesikhencyclopedia.com/lakhan-majra/
- 2. SGPC official - Gurdwara Sahib Section 87 - https://sgpc.net/gurdwara-sahib-section-87/