HG-680

Shri Nirmal Sangat, Narayan Ghat, Mirzapurਸ੍ਰੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ, ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ, ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰShri Nirmal Sangat, Narayan Ghat, Mirzapur

ਸ੍ਰੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ, ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ, ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ

Mirzapur, Uttar Pradesh, Indiaਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ, ਉੱਤਰ ਪ੍ਰਦੇਸ਼, ਭਾਰਤमिर्जापुर, उत्तर प्रदेश, भारत

Guru Nanak Dev Jiਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀगुरु नानक देव जीNo numbered UdasiCity / sangat context
Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
Historical Mirzapur Sikh sangat; Nirmala Sikh custodial tradition; Guru Nanak Dev Ji and Guru Tegh Bahadur Sahib Ji as city/sangat context only, not automatically as users of this exact surviving parcelਇਤਿਹਾਸਕ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ; ਨਿਰਮਲਾ ਸਿੱਖ ਸੇਵਾ ਪਰੰਪਰਾ; ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਸਿਰਫ਼ ਸ਼ਹਿਰ/ਸੰਗਤ ਦੇ ਪ੍ਰਸੰਗ ਵਜੋਂ, ਇਸ ਠੀਕ ਬਚੇ ਹੋਏ ਟੁਕੜੇ ਦੇ ਵਰਤੋਂਕਾਰ ਵਜੋਂ ਆਪਣੇ-ਆਪ ਨਹੀਂऐतिहासिक मिर्जापुर सिख संगत; निर्मला सिख संरक्षक परंपरा; गुरु नानक देव जी और गुरु तेग बहादुर साहिब जी केवल शहर/संगत के संदर्भ में, स्वतः इस बचे हुए भूखंड के उपयोगकर्ता के रूप में नहीं
Periodਸਮਾਂकाल
Older Sikh sangat and Nirmala institutional history; present building reported in secondary Sikh reference as inaugurated in 1935; active congregational use independently reported in 2024ਪੁਰਾਣੀ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਅਤੇ ਨਿਰਮਲਾ ਸੰਸਥਾਗਤ ਇਤਿਹਾਸ; ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤ ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ 1935 ਵਿੱਚ ਉਦਘਾਟਨ ਵਜੋਂ ਦਰਜ; 2024 ਵਿੱਚ ਸਰਗਰਮ ਸੰਗਤੀ ਵਰਤੋਂ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਦਰਜपुराना सिख संगत और निर्मला संस्थागत इतिहास; वर्तमान भवन का उद्घाटन द्वितीयक सिख संदर्भ-सामग्री में 1935 में बताया गया है; 2024 में सक्रिय सामूहिक उपयोग स्वतंत्र रूप से रिपोर्ट हुआ
Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
Historical Nirmala Sikh sangat / gurdwara / living heritage institutionਇਤਿਹਾਸਕ ਨਿਰਮਲਾ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ / ਗੁਰਦੁਆਰਾ / ਜੀਵੰਤ ਵਿਰਾਸਤੀ ਸੰਸਥਾऐतिहासिक निर्मला सिख संगत / गुरुद्वारा / जीवंत विरासत संस्था
Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
Surviving functioning gurdwara. Local reporting documented Akhand Path, kirtan and langar at the Trimohani Nirmal Sangat in June 2024; exact 2026 mahant, management structure, hours and entrance remain to reverify.ਬਚਿਆ ਹੋਇਆ ਸਰਗਰਮ ਗੁਰਦੁਆਰਾ। ਸਥਾਨਕ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਨੇ ਜੂਨ 2024 ਵਿੱਚ ਤ੍ਰਿਮੋਹਾਨੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਵਿਖੇ ਅਖੰਡ ਪਾਠ, ਕੀਰਤਨ ਅਤੇ ਲੰਗਰ ਦਰਜ ਕੀਤਾ; ਠੀਕ 2026 ਦਾ ਮਹੰਤ, ਪ੍ਰਬੰਧ ਢਾਂਚਾ, ਸਮਾਂ ਅਤੇ ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ ਦੀ ਮੁੜ-ਪੁਸ਼ਟੀ ਹੋਣੀ ਬਾਕੀ ਹੈ।बचा हुआ क्रियाशील गुरुद्वारा। स्थानीय रिपोर्टिंग ने जून 2024 में त्रिमोहानी निर्मल संगत में अखंड पाठ, कीर्तन और लंगर दर्ज किया; 2026 के सटीक महंत, प्रबंधन ढाँचे, समय और प्रवेश को फिर से सत्यापित करना बाकी है।
Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
Pending exact public entrance verification. Pothi should store Narayan Ghat / Trimohani as locality evidence without publishing a guessed pin.

Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय

Shri Nirmal Sangat at Narayan Ghat is the surviving old Sikh/Nirmala institution of Mirzapur. Its admission is based on its own physical and institutional continuity, not on treating it as a replacement for the separate Guru Nanak or Guru Tegh Bahadur shrines that older sources say have disappeared.

ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ ਉੱਤੇ ਸ਼੍ਰੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਦੀ ਬਚੀ ਹੋਈ ਪੁਰਾਣੀ ਸਿੱਖ/ਨਿਰਮਲਾ ਸੰਸਥਾ ਹੈ। ਇਸ ਦਾ ਦਾਖ਼ਲਾ ਇਸ ਦੀ ਆਪਣੀ ਭੌਤਿਕ ਅਤੇ ਸੰਸਥਾਗਤ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਉੱਤੇ ਅਧਾਰਤ ਹੈ, ਨਾ ਕਿ ਇਸ ਨੂੰ ਉਨ੍ਹਾਂ ਵੱਖਰੇ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜਾਂ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਦੇ ਦਰਬਾਰਾਂ ਦੇ ਬਦਲ ਵਜੋਂ ਮੰਨਣ ਉੱਤੇ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਬਾਰੇ ਪੁਰਾਣੇ ਸਰੋਤ ਕਹਿੰਦੇ ਹਨ ਕਿ ਉਹ ਲੋਪ ਹੋ ਚੁੱਕੇ ਹਨ।

नारायण घाट स्थित श्री निर्मल संगत मिर्जापुर की बची हुई पुरानी सिख/निर्मला संस्था है। इसका प्रवेश इसकी अपनी भौतिक और संस्थागत निरंतरता पर आधारित है, न कि इसे उन अलग गुरु नानक या गुरु तेग बहादुर स्थानों का विकल्प मानने पर, जिनके बारे में पुराने स्रोत कहते हैं कि वे लुप्त हो चुके हैं।

Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है

Earlier Pothi work correctly refused to use Nirmal Sangat as a substitute map pin for lost Guru-specific Mirzapur shrines. Batch 81 now resolves the different question: whether the Nirmal Sangat itself is a historical Sikh institution. The standard Sikh reference explicitly names the surviving gurdwara near Narayan Ghat, and recent local reporting confirms continuing Sikh worship there.

ਪਹਿਲਾਂ ਪੋਥੀ ਦੇ ਕੰਮ ਨੇ ਠੀਕ ਹੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਨੂੰ ਲੋਪ ਹੋਏ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਦਰਬਾਰਾਂ ਦੇ ਬਦਲ ਨਕਸ਼ਾ-ਪਿੰਨ ਵਜੋਂ ਵਰਤਣ ਤੋਂ ਇਨਕਾਰ ਕੀਤਾ ਸੀ। ਬੈਚ 81 ਹੁਣ ਵੱਖਰੇ ਸਵਾਲ ਦਾ ਹੱਲ ਕਰਦਾ ਹੈ: ਕੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਆਪਣੇ-ਆਪ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਿੱਖ ਸੰਸਥਾ ਹੈ। ਮਿਆਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਪਸ਼ਟ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ ਨੇੜੇ ਬਚੇ ਹੋਏ ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਦਾ ਨਾਮ ਦੱਸਦਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਹਾਲੀਆ ਸਥਾਨਕ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਉੱਥੇ ਨਿਰੰਤਰ ਸਿੱਖ ਪੂਜਾ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ।

पोथी के पहले के काम ने सही ढंग से निर्मल संगत को मिर्जापुर के लुप्त गुरु-विशिष्ट स्थानों के बदले नक्शे का पिन बनाने से इनकार किया था। बैच 81 अब एक अलग सवाल सुलझाता है: क्या निर्मल संगत स्वयं एक ऐतिहासिक सिख संस्था है। मानक सिख संदर्भ नारायण घाट के पास बचे हुए गुरुद्वारे का स्पष्ट नाम लेता है, और हाल की स्थानीय रिपोर्टिंग वहाँ निरंतर सिख उपासना की पुष्टि करती है।

Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास

The Sikh Encyclopedia records that Guru Nanak Dev Ji visited Mirzapur and that Guru Tegh Bahadur Sahib Ji passed through the town in 1666, meeting an existing Sikh sangat. It also states that separate shrines once dedicated to the two Gurus have left no trace. What does survive is an old gurdwara near Narayan Ghat, described as Shri Nirmal Sangat and managed in the reference period by Nirmala priests, with Guru Granth Sahib seated on a marble platform in a small room. Secondary Sikh reference material places the current building’s inauguration on Guru Nanak Dev Ji’s birth anniversary in 1935. Local Hindi reporting from 2024 documents Guru Arjan Dev Ji’s shaheedi observance, Akhand Path, kirtan and langar at the Trimohani Nirmal Sangat, confirming that the institution remained a living gurdwara in the recent period. Pothi therefore records the Nirmal Sangat’s own heritage while keeping the lost Guru-specific Mirzapur sites separate in the research/lost-heritage layer.

ਸਿੱਖ ਵਿਸ਼ਵਕੋਸ਼ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਆਏ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ 1666 ਵਿੱਚ ਸ਼ਹਿਰ ਵਿੱਚੋਂ ਲੰਘੇ, ਜਿੱਥੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਪਹਿਲਾਂ ਤੋਂ ਮੌਜੂਦ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਨੂੰ ਮਿਲੇ। ਇਹ ਇਹ ਵੀ ਦੱਸਦਾ ਹੈ ਕਿ ਦੋਵਾਂ ਗੁਰੂਆਂ ਨੂੰ ਸਮਰਪਿਤ ਵੱਖਰੇ ਦਰਬਾਰ ਜੋ ਕਿਸੇ ਸਮੇਂ ਸਨ, ਹੁਣ ਕੋਈ ਨਿਸ਼ਾਨ ਨਹੀਂ ਛੱਡ ਗਏ। ਜੋ ਬਚਿਆ ਹੈ ਉਹ ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ ਨੇੜੇ ਇੱਕ ਪੁਰਾਣਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਹੈ, ਜਿਸ ਨੂੰ ਸ਼੍ਰੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਦੱਸਿਆ ਗਿਆ ਹੈ ਅਤੇ ਜੋ ਹਵਾਲੇ ਦੇ ਦੌਰ ਵਿੱਚ ਨਿਰਮਲਾ ਪੁਜਾਰੀਆਂ ਵੱਲੋਂ ਪ੍ਰਬੰਧਿਤ ਸੀ, ਜਿੱਥੇ ਗੁਰੂ ਗ੍ਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਇੱਕ ਛੋਟੇ ਕਮਰੇ ਵਿੱਚ ਸੰਗਮਰਮਰ ਦੇ ਥੜ੍ਹੇ ਉੱਤੇ ਬਿਰਾਜਮਾਨ ਹਨ। ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਮੱਗਰੀ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤ ਦਾ ਉਦਘਾਟਨ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਦੇ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ ਦਿਹਾੜੇ ਉੱਤੇ 1935 ਵਿੱਚ ਹੋਇਆ ਦੱਸਦੀ ਹੈ। 2024 ਦੀ ਸਥਾਨਕ ਹਿੰਦੀ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਤ੍ਰਿਮੋਹਾਨੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਵਿਖੇ ਗੁਰੂ ਅਰਜਨ ਦੇਵ ਜੀ ਦੇ ਸ਼ਹੀਦੀ ਦਿਹਾੜੇ, ਅਖੰਡ ਪਾਠ, ਕੀਰਤਨ ਅਤੇ ਲੰਗਰ ਨੂੰ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ, ਜੋ ਇਸ ਗੱਲ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ ਕਿ ਸੰਸਥਾ ਹਾਲੀਆ ਦੌਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਜੀਵੰਤ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਰਹੀ। ਇਸ ਲਈ ਪੋਥੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਦੀ ਆਪਣੀ ਵਿਰਾਸਤ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ, ਜਦਕਿ ਲੋਪ ਹੋਏ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਸਥਾਨਾਂ ਨੂੰ ਖੋਜ/ਲੋਪ-ਹੋਈ-ਵਿਰਾਸਤ ਪਰਤ ਵਿੱਚ ਵੱਖਰਾ ਰੱਖਦਾ ਹੈ।

सिख विश्वकोश दर्ज करता है कि गुरु नानक देव जी ने मिर्जापुर की यात्रा की और गुरु तेग बहादुर साहिब जी 1666 में इस कस्बे से होकर गुज़रे तथा वहाँ पहले से मौजूद सिख संगत से मिले। वह यह भी कहता है कि दोनों गुरुओं को समर्पित जो अलग स्थान कभी थे, उनका कोई निशान नहीं बचा। जो बचा है वह नारायण घाट के पास एक पुराना गुरुद्वारा है, जिसे श्री निर्मल संगत कहा गया है और जो संदर्भ-काल में निर्मला पुजारियों द्वारा प्रबंधित था, जहाँ एक छोटे कमरे में संगमरमर के चबूतरे पर गुरु ग्रंथ साहिब विराजमान थे। द्वितीयक सिख संदर्भ-सामग्री वर्तमान भवन का उद्घाटन 1935 में गुरु नानक देव जी के प्रकाश पर्व पर बताती है। 2024 की स्थानीय हिंदी रिपोर्टिंग त्रिमोहानी निर्मल संगत में गुरु अरजन देव जी के शहीदी दिवस, अखंड पाठ, कीर्तन और लंगर को दर्ज करती है, जिससे पुष्टि होती है कि यह संस्था हाल के समय में एक जीवंत गुरुद्वारा बनी रही। इसलिए पोथी निर्मल संगत की अपनी विरासत दर्ज करती है और मिर्जापुर के लुप्त गुरु-विशिष्ट स्थलों को शोध/लुप्त-विरासत परत में अलग रखती है।

What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ

An old Sikh sangat developed at Mirzapur and the surviving Nirmal Sangat became a Nirmala-managed gurdwara and congregational centre. Guru Nanak Dev Ji and Guru Tegh Bahadur Sahib Ji are historically connected with Mirzapur, but the reviewed standard source does not prove that the surviving Nirmal Sangat building is the exact physical shrine used by either Guru.

ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਵਿਖੇ ਇੱਕ ਪੁਰਾਣੀ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਵਿਕਸਤ ਹੋਈ ਅਤੇ ਬਚੀ ਹੋਈ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਇੱਕ ਨਿਰਮਲਾ-ਪ੍ਰਬੰਧਿਤ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਅਤੇ ਸੰਗਤੀ ਕੇਂਦਰ ਬਣ ਗਈ। ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਇਤਿਹਾਸਕ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਹੋਏ ਹਨ, ਪਰ ਸਮੀਖਿਆ ਕੀਤਾ ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਇਹ ਸਾਬਤ ਨਹੀਂ ਕਰਦਾ ਕਿ ਬਚੀ ਹੋਈ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਇਮਾਰਤ ਉਹ ਠੀਕ ਭੌਤਿਕ ਦਰਬਾਰ ਹੈ ਜਿਸ ਨੂੰ ਕਿਸੇ ਵੀ ਗੁਰੂ ਨੇ ਵਰਤਿਆ।

मिर्जापुर में एक पुरानी सिख संगत विकसित हुई और बची हुई निर्मल संगत एक निर्मला-प्रबंधित गुरुद्वारा तथा सामूहिक केंद्र बनी। गुरु नानक देव जी और गुरु तेग बहादुर साहिब जी ऐतिहासिक रूप से मिर्जापुर से जुड़े हैं, पर समीक्षित मानक स्रोत यह सिद्ध नहीं करता कि बचा हुआ निर्मल संगत भवन ही वह ठीक भौतिक स्थान है जिसका उपयोग किसी गुरु ने किया।

Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ

Guru Nanak Dev Ji and Guru Tegh Bahadur Sahib Ji in Mirzapur city/sangat history; Nirmala Sikh custodians; recent Mirzapur Sikh sangat and mahant/caretakers.

ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਸ਼ਹਿਰ/ਸੰਗਤ ਇਤਿਹਾਸ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਨਿਰਮਲਾ ਸਿੱਖ ਸੇਵਾਦਾਰ; ਹਾਲੀਆ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਅਤੇ ਮਹੰਤ/ਸੰਭਾਲਕਰਤਾ।

मिर्जापुर शहर/संगत के इतिहास में गुरु नानक देव जी और गुरु तेग बहादुर साहिब जी; निर्मला सिख संरक्षक; हाल की मिर्जापुर सिख संगत और महंत/देखभाल करने वाले।

Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ

• Old Narayan Ghat / Trimohani gurdwara identity.

• Guru Granth Sahib seating in a small room on a marble platform in the standard description.

• Nirmala custodial and institutional continuity.

• Present building date reported as 1935 in secondary Sikh reference material; not a Guru-period structure.

• ਪੁਰਾਣੀ ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ / ਤ੍ਰਿਮੋਹਾਨੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪਛਾਣ।

• ਮਿਆਰੀ ਵੇਰਵੇ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਗ੍ਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਇੱਕ ਛੋਟੇ ਕਮਰੇ ਵਿੱਚ ਸੰਗਮਰਮਰ ਦੇ ਥੜ੍ਹੇ ਉੱਤੇ ਬਿਰਾਜਮਾਨ।

• ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾ ਅਤੇ ਸੰਸਥਾਗਤ ਨਿਰੰਤਰਤਾ।

• ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤ ਦੀ ਤਾਰੀਖ਼ ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਮੱਗਰੀ ਵਿੱਚ 1935 ਵਜੋਂ ਦਰਜ; ਇਹ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਬਣਤਰ ਨਹੀਂ।

• पुरानी नारायण घाट / त्रिमोहानी गुरुद्वारा पहचान।

• मानक विवरण में एक छोटे कमरे में संगमरमर के चबूतरे पर गुरु ग्रंथ साहिब का प्रकाश।

• निर्मला संरक्षक और संस्थागत निरंतरता।

• वर्तमान भवन की तिथि द्वितीयक सिख संदर्भ-सामग्री में 1935 बताई गई है; यह गुरु-कालीन ढाँचा नहीं है।

Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत

The historical asset is the continuing Nirmal Sangat institution and Narayan Ghat parcel. It must not be described as the surviving fabric of the lost Guru Nanak or Guru Tegh Bahadur shrines. The current building is later, with a 1935 inauguration reported by secondary Sikh reference material.

ਇਤਿਹਾਸਕ ਸੰਪਤੀ ਨਿਰੰਤਰ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਸੰਸਥਾ ਅਤੇ ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ ਟੁਕੜਾ ਹੈ। ਇਸ ਨੂੰ ਲੋਪ ਹੋਏ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜਾਂ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਦਰਬਾਰਾਂ ਦੀ ਬਚੀ ਹੋਈ ਰਚਨਾ ਵਜੋਂ ਬਿਆਨ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ। ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤ ਬਾਅਦ ਦੀ ਹੈ, ਜਿਸ ਦਾ ਉਦਘਾਟਨ 1935 ਵਿੱਚ ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਮੱਗਰੀ ਵੱਲੋਂ ਦਰਜ ਹੈ।

ऐतिहासिक संपदा निरंतर चलती निर्मल संगत संस्था और नारायण घाट का भूखंड है। इसे लुप्त गुरु नानक या गुरु तेग बहादुर स्थानों के बचे हुए ढाँचे के रूप में वर्णित नहीं किया जाना चाहिए। वर्तमान भवन बाद का है, जिसका उद्घाटन द्वितीयक सिख संदर्भ-सामग्री के अनुसार 1935 में हुआ।

Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा

• Guru Nanak period: Guru Nanak Dev Ji is remembered in standard Sikh reference as visiting Mirzapur. • 1666: Guru Tegh Bahadur Sahib Ji passes through Mirzapur and meets an existing Sikh sangat. • Later period: Separate Guru-specific Mirzapur shrines disappear; the Nirmal Sangat survives as an old Sikh/Nirmala institution. • 1935, reported: Secondary Sikh reference dates inauguration of the present Nirmal Sangat building to Guru Nanak Dev Ji’s birth anniversary. • 2024: Local reporting documents Akhand Path, kirtan and langar at the Trimohani Nirmal Sangat. • 2026 Pothi status: Historical institutional identity strong; exact gate, current leadership and operating details Pending.

• ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੌਰ: ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਮਿਆਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਆਉਣ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਜਾਂਦੇ ਹਨ। • 1666: ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਵਿੱਚੋਂ ਲੰਘਦੇ ਹਨ ਅਤੇ ਪਹਿਲਾਂ ਤੋਂ ਮੌਜੂਦ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਨੂੰ ਮਿਲਦੇ ਹਨ। • ਬਾਅਦ ਦਾ ਦੌਰ: ਵੱਖਰੇ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਦਰਬਾਰ ਲੋਪ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ; ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਇੱਕ ਪੁਰਾਣੀ ਸਿੱਖ/ਨਿਰਮਲਾ ਸੰਸਥਾ ਵਜੋਂ ਬਚੀ ਰਹਿੰਦੀ ਹੈ। • 1935, ਦਰਜ: ਸੈਕੰਡਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਮੌਜੂਦਾ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਇਮਾਰਤ ਦਾ ਉਦਘਾਟਨ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ ਦੇ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ ਦਿਹਾੜੇ ਉੱਤੇ ਦੱਸਦਾ ਹੈ। • 2024: ਸਥਾਨਕ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਤ੍ਰਿਮੋਹਾਨੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਵਿਖੇ ਅਖੰਡ ਪਾਠ, ਕੀਰਤਨ ਅਤੇ ਲੰਗਰ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ। • 2026 ਪੋਥੀ ਸਥਿਤੀ: ਇਤਿਹਾਸਕ ਸੰਸਥਾਗਤ ਪਛਾਣ ਮਜ਼ਬੂਤ; ਠੀਕ ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ, ਮੌਜੂਦਾ ਅਗਵਾਈ ਅਤੇ ਸੰਚਾਲਨ ਵੇਰਵੇ ਬਾਕੀ (Pending)।

• गुरु नानक काल: मानक सिख संदर्भ में गुरु नानक देव जी को मिर्जापुर आते हुए याद किया जाता है। • 1666: गुरु तेग बहादुर साहिब जी मिर्जापुर से होकर गुज़रते हैं और पहले से मौजूद सिख संगत से मिलते हैं। • बाद का काल: मिर्जापुर के अलग गुरु-विशिष्ट स्थान लुप्त हो जाते हैं; निर्मल संगत एक पुरानी सिख/निर्मला संस्था के रूप में बची रहती है। • 1935, रिपोर्ट के अनुसार: द्वितीयक सिख संदर्भ वर्तमान निर्मल संगत भवन का उद्घाटन गुरु नानक देव जी के प्रकाश पर्व पर बताता है। • 2024: स्थानीय रिपोर्टिंग त्रिमोहानी निर्मल संगत में अखंड पाठ, कीर्तन और लंगर दर्ज करती है। • 2026 पोथी स्थिति: ऐतिहासिक संस्थागत पहचान मज़बूत; सटीक द्वार, वर्तमान नेतृत्व और संचालन का ब्योरा लंबित।

Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ

• HG-363 Gurdwara Bagh Sri Guru Tegh Bahadur Ji, Ahraura - separate Mirzapur-district Guru-specific shrine.

• HG-354 Pakki Sangat, Prayagraj - preceding Ninth-Guru eastern-route anchor.

• HG-355 Bari Sangat, Varanasi - onward Ninth-Guru eastern-route anchor.

• Lost Mirzapur Guru Nanak and Guru Tegh Bahadur shrine layer remains research/lost heritage; HG-680 is never their proxy.

• HG-363 ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਬਾਗ਼ ਸ੍ਰੀ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਜੀ, ਅਹਰੌਰਾ · ਵੱਖਰਾ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ-ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਦਰਬਾਰ।

• HG-354 ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ, ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ · ਪਹਿਲਾਂ ਵਾਲਾ ਨੌਵੇਂ ਗੁਰੂ ਦਾ ਪੂਰਬੀ-ਰਾਹ ਅਧਾਰ।

• HG-355 ਬੜੀ ਸੰਗਤ, ਵਾਰਾਣਸੀ · ਅੱਗੇ ਵਾਲਾ ਨੌਵੇਂ ਗੁਰੂ ਦਾ ਪੂਰਬੀ-ਰਾਹ ਅਧਾਰ।

• ਲੋਪ ਹੋਏ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਦਰਬਾਰ ਪਰਤ ਖੋਜ/ਲੋਪ-ਵਿਰਾਸਤ ਵਿੱਚ ਰਹਿੰਦੀ ਹੈ; HG-680 ਕਦੇ ਵੀ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦਾ ਬਦਲ ਨਹੀਂ।

• HG-363 गुरुद्वारा बाग श्री गुरु तेग बहादुर जी, अहरौरा · अलग मिर्जापुर-जिला का गुरु-विशिष्ट स्थान।

• HG-354 पक्की संगत, प्रयागराज · पूर्ववर्ती नवम-गुरु पूर्वी मार्ग का पड़ाव।

• HG-355 बड़ी संगत, वाराणसी · आगे का नवम-गुरु पूर्वी मार्ग का पड़ाव।

• मिर्जापुर के लुप्त गुरु नानक और गुरु तेग बहादुर स्थानों की परत शोध/लुप्त विरासत में बनी रहती है; HG-680 कभी उनका विकल्प नहीं है।

Verified Relics / Manuscripts / Weaponsਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਿਸ਼ਾਨੀਆਂ / ਖਰੜੇ / ਸ਼ਸਤਰप्रमाणित निशानियाँ / पांडुलिपियाँ / शस्त्र

No portable Guru-period relic, manuscript or weapon is independently authenticated for HG-680 in the reviewed primary standard source. Guru Granth Sahib installation is part of the institutional description, not a claim of a Guru-period manuscript.

ਸਮੀਖਿਆ ਕੀਤੇ ਪ੍ਰਾਇਮਰੀ ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਵਿੱਚ HG-680 ਲਈ ਕੋਈ ਲਿਜਾਈ ਜਾ ਸਕਣ ਵਾਲੀ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨੀ, ਖਰੜਾ ਜਾਂ ਹਥਿਆਰ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਗੁਰੂ ਗ੍ਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਦਾ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ ਸੰਸਥਾਗਤ ਵੇਰਵੇ ਦਾ ਹਿੱਸਾ ਹੈ, ਕਿਸੇ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੇ ਖਰੜੇ ਦਾ ਦਾਅਵਾ ਨਹੀਂ।

समीक्षित प्राथमिक मानक स्रोत में HG-680 के लिए कोई भी वहनीय गुरु-कालीन अवशेष, पांडुलिपि या शस्त्र स्वतंत्र रूप से प्रमाणित नहीं है। गुरु ग्रंथ साहिब का प्रकाश संस्थागत विवरण का हिस्सा है, किसी गुरु-कालीन पांडुलिपि का दावा नहीं।

Access / Managementਪਹੁੰਚ / ਪ੍ਰਬੰਧपहुँच / प्रबंध

Recent local reporting confirms congregational use, but Pothi should verify the exact entrance, 2026 mahant/committee, visitor hours, parking and any shared-property arrangement before enabling navigation.

ਹਾਲੀਆ ਸਥਾਨਕ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਸੰਗਤੀ ਵਰਤੋਂ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ, ਪਰ ਨੈਵੀਗੇਸ਼ਨ ਚਾਲੂ ਕਰਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਠੀਕ ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ, 2026 ਦੇ ਮਹੰਤ/ਕਮੇਟੀ, ਦਰਸ਼ਨ ਦੇ ਸਮੇਂ, ਪਾਰਕਿੰਗ ਅਤੇ ਕਿਸੇ ਵੀ ਸਾਂਝੀ-ਸੰਪਤੀ ਪ੍ਰਬੰਧ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਨੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ।

हाल की स्थानीय रिपोर्टिंग सामूहिक उपयोग की पुष्टि करती है, पर नेविगेशन चालू करने से पहले पोथी को सटीक प्रवेश, 2026 के महंत/कमेटी, दर्शन के समय, पार्किंग और किसी भी साझा-संपत्ति व्यवस्था का सत्यापन करना चाहिए।

What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं

Visitors should encounter a compact living gurdwara in the Narayan Ghat / Trimohani area rather than a reconstructed Guru-period monument. Pothi should explain the distinction between the surviving Nirmal institution and the lost Guru-specific shrines.

ਦਰਸ਼ਕਾਂ ਨੂੰ ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ / ਤ੍ਰਿਮੋਹਾਨੀ ਇਲਾਕੇ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਪੁਨਰ-ਨਿਰਮਿਤ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰ ਦੀ ਬਜਾਏ ਇੱਕ ਸੰਖੇਪ ਜੀਵੰਤ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਮਿਲਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਬਚੀ ਹੋਈ ਨਿਰਮਲ ਸੰਸਥਾ ਅਤੇ ਲੋਪ ਹੋਏ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਦਰਬਾਰਾਂ ਵਿਚਕਾਰ ਫ਼ਰਕ ਸਮਝਾਉਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

दर्शनार्थियों को नारायण घाट / त्रिमोहानी क्षेत्र में एक छोटा जीवंत गुरुद्वारा मिलना चाहिए, न कि कोई पुनर्निर्मित गुरु-कालीन स्मारक। पोथी को बची हुई निर्मल संस्था और लुप्त गुरु-विशिष्ट स्थानों के बीच का अंतर समझाना चाहिए।

Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद

• BATCH 28 CONTROL RETAINED: HG-680 is not a substitute for the disappeared Guru Nanak or Guru Tegh Bahadur shrines of Mirzapur.

• INSTITUTIONAL-IDENTITY CONTROL: admission is based on the Nirmal Sangat’s own documented Sikh/Nirmala continuity.

• BUILDING-DATE CONTROL: the reported 1935 building is a later memorial/institutional layer.

• CURRENT-STATUS CONTROL: 2024 worship is strong recent evidence, but does not automatically establish every 2026 operating detail.

• ਬੈਚ 28 ਨਿਯੰਤਰਣ ਬਰਕਰਾਰ: HG-680 ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਦੇ ਲੋਪ ਹੋਏ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜਾਂ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਦਰਬਾਰਾਂ ਦਾ ਬਦਲ ਨਹੀਂ ਹੈ।

• ਸੰਸਥਾਗਤ-ਪਛਾਣ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਦਾਖ਼ਲਾ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਦੀ ਆਪਣੀ ਦਰਜ ਕੀਤੀ ਸਿੱਖ/ਨਿਰਮਲਾ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਉੱਤੇ ਅਧਾਰਤ ਹੈ।

• ਇਮਾਰਤ-ਤਾਰੀਖ਼ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਦਰਜ ਕੀਤੀ 1935 ਦੀ ਇਮਾਰਤ ਇੱਕ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰੀ/ਸੰਸਥਾਗਤ ਪਰਤ ਹੈ।

• ਮੌਜੂਦਾ-ਸਥਿਤੀ ਨਿਯੰਤਰਣ: 2024 ਦੀ ਪੂਜਾ ਮਜ਼ਬੂਤ ਹਾਲੀਆ ਸਬੂਤ ਹੈ, ਪਰ ਇਹ ਹਰ 2026 ਸੰਚਾਲਨ ਵੇਰਵੇ ਨੂੰ ਆਪਣੇ-ਆਪ ਸਥਾਪਤ ਨਹੀਂ ਕਰਦੀ।

• बैच 28 का नियंत्रण बरकरार: HG-680 मिर्जापुर के लुप्त हो चुके गुरु नानक या गुरु तेग बहादुर स्थानों का विकल्प नहीं है।

• संस्थागत-पहचान नियंत्रण: प्रवेश निर्मल संगत की अपनी प्रलेखित सिख/निर्मला निरंतरता पर आधारित है।

• इमारत-तिथि नियंत्रण: 1935 का बताया गया भवन बाद का स्मारक/संस्थागत स्तर है।

• वर्तमान-स्थिति नियंत्रण: 2024 की उपासना हाल का मज़बूत प्रमाण है, पर यह 2026 के हर संचालन-ब्योरे को स्वतः स्थापित नहीं करती।

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ

Association confidenceਸੰਬੰਧ ਭਰੋਸਾसंबंध विश्वास: High for the distinct Nirmal Sangat institution at Narayan Ghat. The standard Sikh reference names the surviving gurdwara and its Nirmala custodial identity.ਨਾਰਾਇਣ ਘਾਟ ਉੱਤੇ ਵੱਖਰੀ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਸੰਸਥਾ ਲਈ ਉੱਚ। ਮਿਆਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਬਚੇ ਹੋਏ ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਅਤੇ ਇਸ ਦੀ ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾ ਪਛਾਣ ਦਾ ਨਾਮ ਦੱਸਦਾ ਹੈ।नारायण घाट पर स्थित विशिष्ट निर्मल संगत संस्था के लिए उच्च। मानक सिख संदर्भ इस बचे हुए गुरुद्वारे और इसकी निर्मला संरक्षक पहचान का नाम लेकर उल्लेख करता है।

Narrative confidenceਬਿਰਤਾਂਤ ਭਰੋਸਾवर्णन विश्वास: Moderate-high for the institution and locality. Direct Guru-specific use of the current Nirmal Sangat parcel is not established by the standard source and must not be inferred from the Gurus’ Mirzapur visits.ਸੰਸਥਾ ਅਤੇ ਇਲਾਕੇ ਲਈ ਦਰਮਿਆਨੀ-ਉੱਚ। ਮੌਜੂਦਾ ਨਿਰਮਲ ਸੰਗਤ ਟੁਕੜੇ ਦੀ ਗੁਰੂ-ਵਿਸ਼ੇਸ਼ ਵਰਤੋਂ ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਵੱਲੋਂ ਸਥਾਪਤ ਨਹੀਂ ਅਤੇ ਗੁਰੂਆਂ ਦੀਆਂ ਮਿਰਜ਼ਾਪੁਰ ਯਾਤਰਾਵਾਂ ਤੋਂ ਇਸ ਦਾ ਅਨੁਮਾਨ ਨਹੀਂ ਲਾਇਆ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ।संस्था और इलाके के लिए मध्यम-उच्च। मौजूदा निर्मल संगत भूखंड का गुरु-विशिष्ट उपयोग मानक स्रोत से सिद्ध नहीं होता और इसे गुरुओं की मिर्जापुर यात्राओं से अनुमानित नहीं किया जाना चाहिए।