HG-736

Gurdwara Chatti Padshahi Tahli Sahib, Talab Tilloਗੁਰਦੁਆਰਾ ਛੇਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਟਾਹਲੀ ਸਾਹਿਬ, ਤਲਾਬ ਤਿੱਲੋGurdwara Chatti Padshahi Tahli Sahib, Talab Tillo

ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਛੇਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਟਾਹਲੀ ਸਾਹਿਬ, ਤਲਾਬ ਤਿੱਲੋ

Jammu, Jammu and Kashmir, Indiaਜੰਮੂ, ਜੰਮੂ ਅਤੇ ਕਸ਼ਮੀਰ, ਭਾਰਤजम्मू, जम्मू और कश्मीर, भारत

Guru Hargobind Sahib Jiਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀगुरु हरगोबिंद साहिब जी
Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
Guru Hargobind Sahib Ji in local historical tradition; Baba Bhagat Singh Ji; Mata Tej Kour Ji; Baba Alibegh Ji lineage; Jammu Sikh sangatਸਥਾਨਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ; ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ; ਬਾਬਾ ਅਲੀਬੇਗ ਜੀ ਦੀ ਪਰੰਪਰਾ; ਜੰਮੂ ਦੀ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤस्थानीय ऐतिहासिक परंपरा में गुरु हरगोबिंद साहिब जी; बाबा भगत सिंह जी; माता तेज कौर जी; बाबा अलीबेग जी की वंश-परंपरा; जम्मू की सिख संगत
Periodਸਮਾਂकाल
Local Guru Hargobind halt tradition; documented gurdwara foundation in 1947; post-Partition Jammu Sikh community historyਸਥਾਨਕ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਠਹਿਰ ਰਵਾਇਤ; 1947 ਵਿੱਚ ਦਸਤਾਵੇਜ਼ਬੱਧ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸਥਾਪਨਾ; ਵੰਡ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਜੰਮੂ ਦੇ ਸਿੱਖ ਭਾਈਚਾਰੇ ਦਾ ਇਤਿਹਾਸगुरु हरगोबिंद के ठहराव की स्थानीय परंपरा; 1947 में प्रलेखित गुरुद्वारा स्थापना; विभाजन के बाद का जम्मू सिख समुदाय इतिहास
Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
Sixth-Guru memorial gurdwara / post-1947 historical Sikh institutionਛੇਵੇਂ·ਗੁਰੂ ਯਾਦਗਾਰੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ / 1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਿੱਖ ਸੰਸਥਾछठे गुरु का स्मारक गुरुद्वारा · 1947 के बाद की ऐतिहासिक सिख संस्था
Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
Active and revered Jammu gurdwara. Current community reporting continues to use the Chhati Padshahi Tali/Tahli Sahib name and records religious programmes at the site.ਸਜੀਵ ਅਤੇ ਸਤਿਕਾਰਤ ਜੰਮੂ ਗੁਰਦੁਆਰਾ। ਮੌਜੂਦਾ ਭਾਈਚਾਰਕ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਛੱਤੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਟਾਲੀ/ਟਾਹਲੀ ਸਾਹਿਬ ਨਾਮ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਜਾਰੀ ਰੱਖਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਅਸਥਾਨ 'ਤੇ ਧਾਰਮਿਕ ਸਮਾਗਮ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ।सक्रिय और श्रद्धेय जम्मू गुरुद्वारा। वर्तमान सामुदायिक रिपोर्टिंग अब भी छटी पादशाही ताली · तहली साहिब (Tali/Tahli Sahib) नाम का प्रयोग करती है और इस स्थल पर धार्मिक कार्यक्रम दर्ज करती है।
Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
Pending exact public entrance verification. Talab Tillo locality is verified, but Pothi should not publish a navigation pin until the present gate is checked.

Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय

Tahli Sahib at Talab Tillo is a living Jammu gurdwara dedicated to Guru Hargobind Sahib Ji. Its physical institutional history is unusually clear: Jammu Tourism states that Baba Bhagat Singh Ji and Mata Tej Kour Ji made the gurdwara in 1947.

ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਵਿਖੇ ਟਾਹਲੀ ਸਾਹਿਬ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਸਮਰਪਿਤ ਇੱਕ ਸਜੀਵ ਜੰਮੂ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਹੈ। ਇਸ ਦਾ ਭੌਤਿਕ ਸੰਸਥਾਗਤ ਇਤਿਹਾਸ ਬੇਹੱਦ ਸਪਸ਼ਟ ਹੈ: ਜੰਮੂ ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਦੱਸਦਾ ਹੈ ਕਿ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ ਅਤੇ ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ ਨੇ 1947 ਵਿੱਚ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਬਣਾਇਆ।

तालाब टिल्लो का तहली साहिब जम्मू का एक जीवंत गुरुद्वारा है जो गुरु हरगोबिंद साहिब जी को समर्पित है। इसका भौतिक संस्थागत इतिहास असामान्य रूप से स्पष्ट है: जम्मू पर्यटन बताता है कि बाबा भगत सिंह जी और माता तेज कौर जी ने यह गुरुद्वारा 1947 में बनवाया।

Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है

This site fills a real Jammu-city gap without duplicating HG-208 Panchyati Gurdwara, HG-477 Sunder Singh or HG-476 Rajouri. The strongest evidence concerns the distinct present institution and 1947 foundation. The earlier Guru Hargobind connection is important but must remain a separate tradition layer.

ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਜੰਮੂ ਸ਼ਹਿਰ ਦੀ ਇੱਕ ਅਸਲ ਖਾਲੀ ਥਾਂ ਨੂੰ HG-208 ਪੰਚਾਇਤੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ, HG-477 ਸੁੰਦਰ ਸਿੰਘ ਜਾਂ HG-476 ਰਾਜੌਰੀ ਦੀ ਨਕਲ ਕੀਤੇ ਬਿਨਾਂ ਭਰਦਾ ਹੈ। ਸਭ ਤੋਂ ਪੱਕਾ ਸਬੂਤ ਵੱਖਰੀ ਮੌਜੂਦਾ ਸੰਸਥਾ ਅਤੇ 1947 ਸਥਾਪਨਾ ਬਾਰੇ ਹੈ। ਪਹਿਲਾਂ ਦਾ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਬੰਧ ਮਹੱਤਵਪੂਰਨ ਹੈ ਪਰ ਇਸ ਨੂੰ ਇੱਕ ਵੱਖਰੀ ਰਵਾਇਤ ਪਰਤ ਵਜੋਂ ਰੱਖਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

यह स्थल HG-208 पंचायती गुरुद्वारा, HG-477 सुंदर सिंह या HG-476 राजौरी की पुनरावृत्ति किए बिना जम्मू नगर की एक वास्तविक रिक्तता भरता है। सबसे मजबूत प्रमाण वर्तमान अलग संस्था और 1947 की स्थापना से संबंधित हैं। पहले का गुरु हरगोबिंद संबंध महत्वपूर्ण है, परंतु उसे एक अलग परंपरा-परत के रूप में ही रहना चाहिए।

Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास

Jammu Tourism lists Gurdwara Chatti Padshahi Tali Sahib among the shrines of Jammu city and places it at Talab Tillo. The official description says the gurdwara was made in 1947 by Baba Bhagat Singh Ji and his wife Mata Tej Kour Ji, and that Baba Bhagat Singh was a follower of Baba Alibegh Ji. This gives Pothi a firm twentieth-century institutional chronology. Local Sikh heritage accounts connect the locality with Guru Hargobind Sahib Ji, describing a halt near a tahli tree and an old water-mill or gharat. Those details explain the devotional identity of the shrine, but they do not turn the standing 1947 building into seventeenth-century fabric. The correct database model is therefore a post-Partition memorial institution at a locally remembered Sixth-Guru place. Current DGPC-related reporting continues to use the Tahli/Tali Sahib name for major Sikh programmes, confirming living institutional continuity.

ਜੰਮੂ ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਛੱਤੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਟਾਲੀ ਸਾਹਿਬ ਨੂੰ ਜੰਮੂ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਅਸਥਾਨਾਂ ਵਿੱਚ ਸੂਚੀਬੱਧ ਕਰਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇਸ ਨੂੰ ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਵਿਖੇ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। ਅਧਿਕਾਰਤ ਵਰਣਨ ਕਹਿੰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਗੁਰਦੁਆਰਾ 1947 ਵਿੱਚ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ ਅਤੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੀ ਪਤਨੀ ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ ਨੇ ਬਣਾਇਆ, ਅਤੇ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਬਾਬਾ ਅਲੀਬੇਗ ਜੀ ਦੇ ਅਨੁਯਾਈ ਸਨ। ਇਹ ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਇੱਕ ਪੱਕਾ ਵੀਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦਾ ਸੰਸਥਾਗਤ ਸਮਾਂ-ਕ੍ਰਮ ਦਿੰਦਾ ਹੈ। ਸਥਾਨਕ ਸਿੱਖ ਵਿਰਾਸਤ ਬਿਰਤਾਂਤ ਇਸ ਇਲਾਕੇ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨਾਲ ਜੋੜਦੇ ਹਨ, ਜੋ ਇੱਕ ਟਾਹਲੀ ਦਰੱਖਤ ਨੇੜੇ ਠਹਿਰ ਅਤੇ ਇੱਕ ਪੁਰਾਣੀ ਪਾਣੀ ਦੀ ਚੱਕੀ ਜਾਂ ਘਰਾਟ ਦਾ ਵਰਣਨ ਕਰਦੇ ਹਨ। ਇਹ ਵੇਰਵੇ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਸ਼ਰਧਾਮਈ ਪਛਾਣ ਸਮਝਾਉਂਦੇ ਹਨ, ਪਰ ਇਹ 1947 ਦੀ ਖੜ੍ਹੀ ਇਮਾਰਤ ਨੂੰ ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਉਸਾਰੀ ਨਹੀਂ ਬਣਾ ਦਿੰਦੇ। ਇਸ ਲਈ ਸਹੀ ਡਾਟਾਬੇਸ ਮਾਡਲ ਇੱਕ ਸਥਾਨਕ ਤੌਰ 'ਤੇ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਛੇਵੇਂ·ਗੁਰੂ ਅਸਥਾਨ 'ਤੇ ਵੰਡ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰੀ ਸੰਸਥਾ ਹੈ। ਮੌਜੂਦਾ DGPC-ਸਬੰਧਤ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਵੱਡੇ ਸਿੱਖ ਸਮਾਗਮਾਂ ਲਈ ਟਾਹਲੀ/ਟਾਲੀ ਸਾਹਿਬ ਨਾਮ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਜਾਰੀ ਰੱਖਦੀ ਹੈ, ਜੋ ਸਜੀਵ ਸੰਸਥਾਗਤ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ।

जम्मू पर्यटन गुरुद्वारा चट्टी पादशाही ताली साहिब को जम्मू नगर के स्थानों में सूचीबद्ध करता है और इसे तालाब टिल्लो में रखता है। आधिकारिक विवरण कहता है कि यह गुरुद्वारा 1947 में बाबा भगत सिंह जी और उनकी पत्नी माता तेज कौर जी ने बनवाया, और यह कि बाबा भगत सिंह बाबा अलीबेग जी के अनुयायी थे। इससे पोथी को एक ठोस बीसवीं सदी का संस्थागत कालक्रम मिलता है। स्थानीय सिख विरासत विवरण इस इलाके को गुरु हरगोबिंद साहिब जी से जोड़ते हैं और एक तहली वृक्ष के पास ठहराव तथा एक पुरानी पनचक्की या घराट का वर्णन करते हैं। ये विवरण इस स्थान की श्रद्धा-पहचान को समझाते हैं, परंतु ये 1947 की खड़ी इमारत को सत्रहवीं सदी की सामग्री नहीं बना देते। इसलिए सही डेटाबेस प्रतिरूप यह है: स्थानीय रूप से स्मरण किए जाने वाले छठे गुरु के स्थान पर विभाजन के बाद बनी एक स्मारक संस्था। डीजीपीसी से जुड़ी वर्तमान रिपोर्टिंग बड़े सिख कार्यक्रमों के लिए तहली · ताली साहिब नाम का प्रयोग जारी रखती है, जो जीवंत संस्थागत निरंतरता की पुष्टि करती है।

What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ

The locality is remembered in Jammu Sikh tradition as a place associated with Guru Hargobind Sahib Ji. In 1947 Baba Bhagat Singh Ji and Mata Tej Kour Ji established the gurdwara that continues the memory today.

ਇਸ ਇਲਾਕੇ ਨੂੰ ਜੰਮੂ ਸਿੱਖ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨਾਲ ਜੁੜੀ ਥਾਂ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। 1947 ਵਿੱਚ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ ਅਤੇ ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ ਨੇ ਉਹ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸਥਾਪਿਤ ਕੀਤਾ ਜੋ ਅੱਜ ਉਸ ਯਾਦ ਨੂੰ ਜਾਰੀ ਰੱਖਦਾ ਹੈ।

यह इलाका जम्मू की सिख परंपरा में गुरु हरगोबिंद साहिब जी से जुड़े स्थान के रूप में स्मरण किया जाता है। 1947 में बाबा भगत सिंह जी और माता तेज कौर जी ने वह गुरुद्वारा स्थापित किया जो आज उस स्मृति को आगे बढ़ाता है।

Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ

Guru Hargobind Sahib Ji in local tradition; Baba Bhagat Singh Ji; Mata Tej Kour Ji; Baba Alibegh Ji; Jammu Sikh sangat and modern District Gurdwara Parbandhak Committee networks.

ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ; ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ; ਬਾਬਾ ਅਲੀਬੇਗ ਜੀ; ਜੰਮੂ ਦੀ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਅਤੇ ਆਧੁਨਿਕ ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪ੍ਰਬੰਧਕ ਕਮੇਟੀ ਨੈੱਟਵਰਕ।

स्थानीय परंपरा में गुरु हरगोबिंद साहिब जी; बाबा भगत सिंह जी; माता तेज कौर जी; बाबा अलीबेग जी; जम्मू की सिख संगत और आधुनिक जिला गुरुद्वारा प्रबंधक कमेटी के तंत्र।

Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ

• Living gurdwara at Talab Tillo, separately identified by Jammu Tourism.

• Tahli/Tali tree identity preserved in the shrine name and local tradition.

• Post-1947 institutional fabric rather than claimed Guru-period architecture.

• Regular Sikh congregational use in modern Jammu.

• ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਵਿਖੇ ਸਜੀਵ ਗੁਰਦੁਆਰਾ, ਜੰਮੂ ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਵੱਲੋਂ ਵੱਖਰੇ ਤੌਰ 'ਤੇ ਪਛਾਣਿਆ।

• ਅਸਥਾਨ ਦੇ ਨਾਮ ਅਤੇ ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਸੰਭਾਲੀ ਟਾਹਲੀ/ਟਾਲੀ ਦਰੱਖਤ ਦੀ ਪਛਾਣ।

• ਦਾਅਵੇ ਵਾਲੀ ਗੁਰੂ·ਕਾਲ ਵਾਸਤੂ ਦੀ ਬਜਾਏ 1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਸੰਸਥਾਗਤ ਉਸਾਰੀ।

• ਆਧੁਨਿਕ ਜੰਮੂ ਵਿੱਚ ਨਿਯਮਤ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤੀ ਵਰਤੋਂ।

• तालाब टिल्लो में जीवंत गुरुद्वारा, जिसे जम्मू पर्यटन अलग से पहचानता है।

• स्थान के नाम और स्थानीय परंपरा में सुरक्षित तहली · ताली वृक्ष की पहचान।

• दावा की गई गुरु-कालीन वास्तुकला के बजाय 1947 के बाद की संस्थागत सामग्री।

• आधुनिक जम्मू में नियमित सिख संगत का उपयोग।

Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत

The historical association and the standing building are different chronological layers. Pothi should describe the Guru Hargobind connection as local tradition and the current institution as founded in 1947. The tourism page itself calls the shrine ancient while also giving a 1947 construction date; Pothi should preserve the precise date and avoid the contradictory architectural label.

ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਬੰਧ ਅਤੇ ਖੜ੍ਹੀ ਇਮਾਰਤ ਵੱਖ-ਵੱਖ ਸਮਾਂ-ਕ੍ਰਮ ਪਰਤਾਂ ਹਨ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਬੰਧ ਨੂੰ ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਵਜੋਂ ਅਤੇ ਮੌਜੂਦਾ ਸੰਸਥਾ ਨੂੰ 1947 ਵਿੱਚ ਸਥਾਪਿਤ ਵਜੋਂ ਦੱਸਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਪੰਨਾ ਖੁਦ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਕਹਿੰਦਾ ਹੈ ਜਦੋਂ ਕਿ ਨਾਲ ਹੀ 1947 ਦੀ ਉਸਾਰੀ ਮਿਤੀ ਦਿੰਦਾ ਹੈ; ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਸਹੀ ਮਿਤੀ ਸੰਭਾਲਣੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਵਿਰੋਧੀ ਵਾਸਤੂ ਲੇਬਲ ਤੋਂ ਬਚਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

ऐतिहासिक संबंध और खड़ी इमारत दो अलग कालक्रम-परतें हैं। पोथी को गुरु हरगोबिंद संबंध को स्थानीय परंपरा के रूप में और वर्तमान संस्था को 1947 में स्थापित बताना चाहिए। पर्यटन पृष्ठ स्वयं इस स्थान को प्राचीन कहता है और साथ ही 1947 की निर्माण तिथि भी देता है; पोथी को सटीक तिथि सुरक्षित रखनी चाहिए और विरोधाभासी वास्तुकला-लेबल से बचना चाहिए।

Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा

• Seventeenth century, local tradition: Guru Hargobind Sahib Ji is remembered as halting in the Talab Tillo area near a tahli tree/gharat. • 1947: Jammu Tourism says Baba Bhagat Singh Ji and Mata Tej Kour Ji made the gurdwara. • Post-1947: The institution develops as a major Talab Tillo Sikh shrine. • 2017-2026: Current reporting continues to use the Chhati Padshahi Tali/Tahli Sahib institutional identity. • Batch 87: HG-736 admitted; exact public entrance pin remains Pending.

• ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ, ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ: ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਖੇਤਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਟਾਹਲੀ ਦਰੱਖਤ/ਘਰਾਟ ਨੇੜੇ ਠਹਿਰਨ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • 1947: ਜੰਮੂ ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਕਹਿੰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ ਅਤੇ ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ ਨੇ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਬਣਾਇਆ। • 1947 ਤੋਂ ਬਾਅਦ: ਸੰਸਥਾ ਇੱਕ ਵੱਡੇ ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਸਿੱਖ ਅਸਥਾਨ ਵਜੋਂ ਵਿਕਸਤ ਹੁੰਦੀ ਹੈ। • 2017-2026: ਮੌਜੂਦਾ ਰਿਪੋਰਟਿੰਗ ਛੱਤੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਟਾਲੀ/ਟਾਹਲੀ ਸਾਹਿਬ ਸੰਸਥਾਗਤ ਪਛਾਣ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਜਾਰੀ ਰੱਖਦੀ ਹੈ। • ਬੈਚ 87: HG-736 ਦਾਖਲ; ਸਹੀ ਜਨਤਕ ਦਾਖਲਾ ਪਿੰਨ ਬਾਕੀ।

• सत्रहवीं सदी, स्थानीय परंपरा: गुरु हरगोबिंद साहिब जी को तालाब टिल्लो क्षेत्र में एक तहली वृक्ष · घराट के पास ठहरते हुए स्मरण किया जाता है। • 1947: जम्मू पर्यटन कहता है कि बाबा भगत सिंह जी और माता तेज कौर जी ने यह गुरुद्वारा बनवाया। • 1947 के बाद: यह संस्था तालाब टिल्लो के एक प्रमुख सिख स्थान के रूप में विकसित होती है। • 2017-2026: वर्तमान रिपोर्टिंग छटी पादशाही ताली · तहली साहिब की संस्थागत पहचान का प्रयोग जारी रखती है। • बैच 87: HG-736 स्वीकृत; सार्वजनिक प्रवेश द्वार का सटीक पिन अब भी लंबित है।

Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ

• HG-208 Panchyati Gurdwara, Jammu - separate Dogra-era urban institution.

• HG-477 Gurdwara Sunder Singh, Jammu - separate historic city gurdwara.

• HG-476 Chhati Padshahi / Bangla Sahib, Rajouri - separate Sixth-Guru shrine in Rajouri.

• Do not merge same-Patshahi titles across Jammu and Rajouri.

• HG-208 ਪੰਚਾਇਤੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ, ਜੰਮੂ · ਵੱਖਰੀ ਡੋਗਰਾ·ਕਾਲ ਦੀ ਸ਼ਹਿਰੀ ਸੰਸਥਾ।

• HG-477 ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸੁੰਦਰ ਸਿੰਘ, ਜੰਮੂ · ਵੱਖਰਾ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਹਿਰੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ।

• HG-476 ਛੱਤੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ / ਬੰਗਲਾ ਸਾਹਿਬ, ਰਾਜੌਰੀ · ਰਾਜੌਰੀ ਵਿੱਚ ਵੱਖਰਾ ਛੇਵੇਂ·ਗੁਰੂ ਅਸਥਾਨ।

• ਜੰਮੂ ਅਤੇ ਰਾਜੌਰੀ ਵਿਚਕਾਰ ਇੱਕੋ-ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਸਿਰਲੇਖਾਂ ਨੂੰ ਨਾ ਮਿਲਾਓ।

• HG-208 पंचायती गुरुद्वारा, जम्मू, अलग डोगरा-कालीन नगरीय संस्था।

• HG-477 गुरुद्वारा सुंदर सिंह, जम्मू, अलग ऐतिहासिक नगर गुरुद्वारा।

• HG-476 छटी पादशाही · बंगला साहिब, राजौरी, राजौरी में छठे गुरु का अलग स्थान।

• जम्मू और राजौरी के एक ही पातशाही वाले नामों को आपस में न मिलाएँ।

Verified Relics / Manuscripts / Weaponsਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਿਸ਼ਾਨੀਆਂ / ਖਰੜੇ / ਸ਼ਸਤਰप्रमाणित निशानियाँ / पांडुलिपियाँ / शस्त्र

No portable Guru-period relic, weapon or manuscript is independently authenticated in the reviewed sources. The tahli-tree association is a local site tradition, not an item-level provenance claim.

ਜਾਂਚੇ ਸਰੋਤਾਂ ਵਿੱਚ ਕੋਈ ਚੱਲਣਯੋਗ ਗੁਰੂ·ਕਾਲ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨੀ, ਹਥਿਆਰ ਜਾਂ ਹੱਥ-ਲਿਖਤ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ 'ਤੇ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਟਾਹਲੀ·ਦਰੱਖਤ ਸਬੰਧ ਇੱਕ ਸਥਾਨਕ ਅਸਥਾਨ ਰਵਾਇਤ ਹੈ, ਵਸਤੂ-ਪੱਧਰ ਦਾ ਸਰੋਤ ਦਾਅਵਾ ਨਹੀਂ।

समीक्षित स्रोतों में कोई भी वहनीय गुरु-कालीन निशानी, शस्त्र या पांडुलिपि स्वतंत्र रूप से प्रमाणित नहीं है। तहली वृक्ष का संबंध एक स्थानीय स्थल-परंपरा है, वस्तु-स्तर का उद्गम दावा नहीं।

Access / Managementਪਹੁੰਚ / ਪ੍ਰਬੰਧपहुँच / प्रबंध

Living urban gurdwara with current congregational use. Exact gate coordinates, parking and daily visitor hours should be refreshed directly before production navigation is enabled.

ਸਜੀਵ ਸ਼ਹਿਰੀ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਜਿਸ ਦੀ ਮੌਜੂਦਾ ਸੰਗਤੀ ਵਰਤੋਂ ਹੈ। ਸਹੀ ਦਾਖਲਾ ਧੁਰੇ, ਪਾਰਕਿੰਗ ਅਤੇ ਰੋਜ਼ਾਨਾ ਦਰਸ਼ਕ ਸਮਾਂ ਉਤਪਾਦਨ ਨੈਵੀਗੇਸ਼ਨ ਯੋਗ ਕਰਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਸਿੱਧੇ ਤਾਜ਼ਾ ਕੀਤੇ ਜਾਣੇ ਚਾਹੀਦੇ ਹਨ।

वर्तमान संगत उपयोग वाला जीवंत नगरीय गुरुद्वारा। उत्पादन-स्तर का मार्गदर्शन चालू करने से पहले सटीक द्वार निर्देशांक, पार्किंग और दैनिक दर्शन समय सीधे ताजा करने चाहिए।

What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं

Visitors can see an active Talab Tillo gurdwara whose current institution dates from the Partition period. The app should make the 1947 building date visible and separately label the Sixth-Guru association as local historical tradition.

ਦਰਸ਼ਕ ਇੱਕ ਸਜੀਵ ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਦੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨ ਜਿਸ ਦੀ ਮੌਜੂਦਾ ਸੰਸਥਾ ਵੰਡ ਦੌਰ ਦੀ ਹੈ। ਐਪ ਨੂੰ 1947 ਦੀ ਇਮਾਰਤ ਮਿਤੀ ਦਿਖਾਉਣੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਛੇਵੇਂ·ਗੁਰੂ ਸਬੰਧ ਨੂੰ ਵੱਖਰੇ ਤੌਰ 'ਤੇ ਸਥਾਨਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਰਵਾਇਤ ਵਜੋਂ ਲੇਬਲ ਕਰਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

दर्शक तालाब टिल्लो का एक सक्रिय गुरुद्वारा देख सकते हैं जिसकी वर्तमान संस्था विभाजन काल की है। ऐप को 1947 की भवन-तिथि दृश्य रखनी चाहिए और छठे गुरु के संबंध को अलग से स्थानीय ऐतिहासिक परंपरा के रूप में चिह्नित करना चाहिए।

Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद

• BUILDING-DATE CONTROL: use 1947 for the documented gurdwara foundation; do not repeat “ancient building” as a literal architectural date.

• GURU-ASSOCIATION CONTROL: local halt/tree narrative is weaker than the institutional evidence and remains source-graded.

• DISTINCT-SITE CONTROL: never merge with HG-476 Rajouri or other Chhati Padshahi records.

• COORDINATE CONTROL: exact public entrance Pending.

• ਇਮਾਰਤ-ਮਿਤੀ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਦਸਤਾਵੇਜ਼ਬੱਧ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸਥਾਪਨਾ ਲਈ 1947 ਵਰਤੋ; "ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਇਮਾਰਤ" ਨੂੰ ਸ਼ਾਬਦਿਕ ਵਾਸਤੂ ਮਿਤੀ ਵਜੋਂ ਨਾ ਦੁਹਰਾਓ।

• ਗੁਰੂ-ਸਬੰਧ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਸਥਾਨਕ ਠਹਿਰ/ਦਰੱਖਤ ਬਿਰਤਾਂਤ ਸੰਸਥਾਗਤ ਸਬੂਤ ਨਾਲੋਂ ਕਮਜ਼ੋਰ ਹੈ ਅਤੇ ਸਰੋਤ-ਦਰਜੇ ਦਾ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ।

• ਵੱਖਰਾ-ਅਸਥਾਨ ਨਿਯੰਤਰਣ: HG-476 ਰਾਜੌਰੀ ਜਾਂ ਹੋਰ ਛੱਤੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਰਿਕਾਰਡਾਂ ਨਾਲ ਕਦੇ ਨਾ ਮਿਲਾਓ।

• ਧੁਰਾ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਸਹੀ ਜਨਤਕ ਦਾਖਲਾ ਬਾਕੀ।

• भवन-तिथि नियंत्रण: प्रलेखित गुरुद्वारा स्थापना के लिए 1947 का प्रयोग करें; “प्राचीन इमारत” को शाब्दिक वास्तुकला-तिथि के रूप में न दोहराएँ।

• गुरु-संबंध नियंत्रण: स्थानीय ठहराव · वृक्ष वृत्तांत संस्थागत प्रमाण से कमजोर है और स्रोत-श्रेणीबद्ध बना रहता है।

• अलग-स्थल नियंत्रण: HG-476 राजौरी या अन्य छटी पादशाही अभिलेखों के साथ कभी न मिलाएँ।

• निर्देशांक नियंत्रण: सार्वजनिक प्रवेश द्वार का सटीक स्थान लंबित।

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ

Association confidenceਸੰਬੰਧ ਭਰੋਸਾसंबंध विश्वास: High for the distinct living gurdwara and its 1947 foundation. Jammu Tourism independently names the shrine, locates it at Talab Tillo and records Baba Bhagat Singh Ji and Mata Tej Kour Ji as the builders.ਵੱਖਰੇ ਸਜੀਵ ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਅਤੇ ਇਸ ਦੀ 1947 ਸਥਾਪਨਾ ਲਈ ਉੱਚਾ। ਜੰਮੂ ਟੂਰਿਜ਼ਮ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ 'ਤੇ ਅਸਥਾਨ ਦਾ ਨਾਮ ਦੱਸਦਾ ਹੈ, ਇਸ ਨੂੰ ਤਾਲਾਬ ਤਿੱਲੋ ਵਿਖੇ ਰੱਖਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਬਾਬਾ ਭਗਤ ਸਿੰਘ ਜੀ ਅਤੇ ਮਾਤਾ ਤੇਜ ਕੌਰ ਜੀ ਨੂੰ ਉਸਰੱਈਏ ਵਜੋਂ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ।इस अलग जीवंत गुरुद्वारे और इसकी 1947 की स्थापना के लिए उच्च। जम्मू पर्यटन स्वतंत्र रूप से इस स्थान का नाम देता है, इसे तालाब टिल्लो में स्थित बताता है और बाबा भगत सिंह जी तथा माता तेज कौर जी को इसके निर्माता के रूप में दर्ज करता है।

Narrative confidenceਬਿਰਤਾਂਤ ਭਰੋਸਾवर्णन विश्वास: Moderate for the Guru Hargobind Sahib Ji halt and tahli-tree/gharat details, which are preserved in later local Sikh tradition rather than contemporary seventeenth-century documentation.ਗੁਰੂ ਹਰਿਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੀ ਠਹਿਰ ਅਤੇ ਟਾਹਲੀ·ਦਰੱਖਤ/ਘਰਾਟ ਵੇਰਵਿਆਂ ਲਈ ਦਰਮਿਆਨਾ, ਜੋ ਸਮਕਾਲੀ ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਦਸਤਾਵੇਜ਼ਬੰਦੀ ਦੀ ਬਜਾਏ ਬਾਅਦ ਦੀ ਸਥਾਨਕ ਸਿੱਖ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਸੰਭਾਲੇ ਗਏ ਹਨ।गुरु हरगोबिंद साहिब जी के ठहराव तथा तहली वृक्ष एवं घराट संबंधी विवरणों के लिए मध्यम, क्योंकि ये समकालीन सत्रहवीं सदी के प्रलेखन के बजाय बाद की स्थानीय सिख परंपरा में सुरक्षित हैं।