HG-799
Gurdwara Sri Charan Paduka Sahib Historical Site, Old Srinagar Garhwalਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸ੍ਰੀ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਸਾਹਿਬ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਥਾਨ, ਪੁਰਾਣਾ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਗੜ੍ਹਵਾਲGurdwara Sri Charan Paduka Sahib Historical Site, Old Srinagar Garhwal
ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸ੍ਰੀ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਸਾਹਿਬ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਥਾਨ, ਪੁਰਾਣਾ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਗੜ੍ਹਵਾਲ
Pauri Garhwal, Uttarakhand, Indiaਪੌੜੀ ਗੜ੍ਹਵਾਲ, ਉੱਤਰਾਖੰਡ, ਭਾਰਤपौड़ी गढ़वाल, उत्तराखंड, भारत
- Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
- Guru Nanak Dev Ji in Sikh travel tradition; later Udasi custodial layer; Tara Singh Narotam as a nineteenth-century pilgrimage-source witnessਸਿੱਖ ਯਾਤਰਾ ਪਰੰਪਰਾ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀ; ਬਾਅਦ ਦੀ ਉਦਾਸੀ ਸੰਭਾਲ ਪਰਤ; ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਦੇ ਤੀਰਥ-ਸਰੋਤ ਗਵਾਹ ਵਜੋਂ ਤਾਰਾ ਸਿੰਘ ਨਰੋਤਮसिख यात्रा परंपरा में गुरु नानक देव जी; बाद की उदासी प्रबंधन परत; उन्नीसवीं सदी के तीर्थ-स्रोत साक्षी के रूप में तारा सिंह नरोत्तम
- Periodਸਮਾਂकाल
- Guru Nanak travel tradition; shrine documented by nineteenth-century Sikh pilgrimage literature; old town destroyed by 1894 Gohna floodਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਯਾਤਰਾ ਪਰੰਪਰਾ; ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਦੇ ਸਿੱਖ ਤੀਰਥ-ਯਾਤਰਾ ਸਾਹਿਤ ਵੱਲੋਂ ਦਰਜ ਅਸਥਾਨ; ਪੁਰਾਣਾ ਸ਼ਹਿਰ 1894 ਦੇ ਗੋਹਨਾ ਹੜ੍ਹ ਨਾਲ ਤਬਾਹ ਹੋਇਆगुरु नानक यात्रा परंपरा; उन्नीसवीं सदी के सिख तीर्थ साहित्य में प्रलेखित स्थल; 1894 की गोहना बाढ़ से नष्ट हुआ पुराना नगर
- Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
- Lost Guru-visit memorial / Charan Paduka shrineਗੁਆਚਿਆ ਗੁਰੂ-ਦਰਸ਼ਨ ਯਾਦਗਾਰੀ ਅਸਥਾਨ / ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਅਸਥਾਨलुप्त गुरु-यात्रा स्मारक / चरण पादुका स्थल
- Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
- Lost / destroyed heritage; later replacement worship layer reported, but continuity with the old parcel is unprovenਗੁਆਚੀ / ਤਬਾਹ ਹੋਈ ਵਿਰਾਸਤ; ਬਾਅਦ ਦੀ ਬਦਲਵੀਂ ਉਪਾਸਨਾ ਪਰਤ ਦੀ ਰਿਪੋਰਟ ਹੈ, ਪਰ ਪੁਰਾਣੇ ਟੁਕੜੇ ਨਾਲ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਸਾਬਤ ਨਹੀਂलुप्त / नष्ट धरोहर; बाद में प्रतिस्थापन उपासना-परत की सूचना है, पर पुराने भूखंड से निरंतरता असिद्ध है
- Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
- Pending. No public navigation pin until the pre-1894 parcel is authenticated.
Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय
Old Srinagar Garhwal preserves one of the clearest lost-site cases in the Himalayan Guru Nanak route. Sikh pilgrimage scholarship records a named Charanpadaka shrine commemorating Guru Nanak Ji. The old city was later devastated by the 1894 Gohna flood, and heritage accounts specifically state that the Sikh shrine was lost with it. Pothi therefore records the historical site without pretending that the original parcel has been recovered.
ਪੁਰਾਣਾ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਗੜ੍ਹਵਾਲ ਹਿਮਾਲਿਆਈ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਮਾਰਗ ਉੱਤੇ ਗੁਆਚੇ ਅਸਥਾਨਾਂ ਦੇ ਸਭ ਤੋਂ ਸਪਸ਼ਟ ਮਾਮਲਿਆਂ ਵਿੱਚੋਂ ਇੱਕ ਸੰਭਾਲਦਾ ਹੈ। ਸਿੱਖ ਤੀਰਥ-ਯਾਤਰਾ ਵਿਦਵਤਾ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜੀ ਦੀ ਯਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਨਾਮੀ ਚਰਨਪਾਦੁਕਾ ਅਸਥਾਨ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ। ਪੁਰਾਣਾ ਸ਼ਹਿਰ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ 1894 ਦੇ ਗੋਹਨਾ ਹੜ੍ਹ ਨਾਲ ਤਬਾਹ ਹੋ ਗਿਆ, ਅਤੇ ਵਿਰਾਸਤੀ ਵਿਰਤਾਂਤ ਖਾਸ ਤੌਰ ਤੇ ਦੱਸਦੇ ਹਨ ਕਿ ਸਿੱਖ ਅਸਥਾਨ ਵੀ ਇਸ ਨਾਲ ਗੁਆਚ ਗਿਆ। ਇਸ ਲਈ ਪੋਥੀ ਇਸ ਇਤਿਹਾਸਕ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ ਬਿਨਾਂ ਇਹ ਦਾਅਵਾ ਕੀਤੇ ਦਰਜ ਕਰਦੀ ਹੈ ਕਿ ਮੂਲ ਟੁਕੜਾ ਮੁੜ ਲੱਭ ਲਿਆ ਗਿਆ ਹੈ।
पुराना श्रीनगर गढ़वाल हिमालयी गुरु नानक मार्ग के सबसे स्पष्ट लुप्त-स्थल मामलों में से एक को सुरक्षित रखता है। सिख तीर्थ विद्वत्ता गुरु नानक जी का स्मरण कराने वाले एक नामित चरणपादका (Charanpadaka) स्थल को दर्ज करती है। बाद में पुराना नगर 1894 की गोहना बाढ़ से तबाह हो गया, और धरोहर विवरण विशेष रूप से कहते हैं कि सिख स्थल भी उसी के साथ लुप्त हो गया। इसलिए पोथी ऐतिहासिक स्थल को दर्ज करती है, यह दिखावा किए बिना कि मूल भूखंड पुनः प्राप्त कर लिया गया है।
Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है
Dr. Kirpal Singh, drawing on Tara Singh Narotam’s nineteenth-century Gur Tirath Sangrah, records an old Gurdwara Charanpadaka at Srinagar in memory of Guru Nanak Ji’s visit. A separate Sikh heritage compilation describes the old Srinagar shrine as destroyed with the town after the 1894 Gohna reservoir breach. Government of Uttarakhand material independently confirms that the 1894 flood severely damaged old Srinagar. Together these sources establish a historical Sikh shrine identity even though the exact plot is no longer securely fixed.
ਡਾ. ਕਿਰਪਾਲ ਸਿੰਘ, ਤਾਰਾ ਸਿੰਘ ਨਰੋਤਮ ਦੇ ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਦੇ ਗੁਰ ਤੀਰਥ ਸੰਗ੍ਰਹਿ ਉੱਤੇ ਆਧਾਰਤ ਹੋ ਕੇ, ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਵਿਖੇ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜੀ ਦੀ ਯਾਤਰਾ ਦੀ ਯਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਪੁਰਾਣਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਚਰਨਪਾਦੁਕਾ ਦਰਜ ਕਰਦੇ ਹਨ। ਇੱਕ ਵੱਖਰਾ ਸਿੱਖ ਵਿਰਾਸਤੀ ਸੰਕਲਨ ਪੁਰਾਣੇ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ 1894 ਦੇ ਗੋਹਨਾ ਜਲ-ਭੰਡਾਰ ਟੁੱਟਣ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਨਾਲ ਹੀ ਤਬਾਹ ਹੋਇਆ ਦੱਸਦਾ ਹੈ। ਉੱਤਰਾਖੰਡ ਸਰਕਾਰ ਦੀ ਸਮੱਗਰੀ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਤੇ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦੀ ਹੈ ਕਿ 1894 ਦੇ ਹੜ੍ਹ ਨੇ ਪੁਰਾਣੇ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਨੂੰ ਬੁਰੀ ਤਰ੍ਹਾਂ ਨੁਕਸਾਨ ਪਹੁੰਚਾਇਆ। ਇਹ ਸਾਰੇ ਸਰੋਤ ਮਿਲ ਕੇ ਇੱਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਿੱਖ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਪਛਾਣ ਸਥਾਪਤ ਕਰਦੇ ਹਨ, ਭਾਵੇਂ ਸਹੀ ਟੁਕੜਾ ਹੁਣ ਪੱਕੇ ਤੌਰ ਤੇ ਨਿਸ਼ਚਿਤ ਨਹੀਂ ਹੈ।
डॉ. किरपाल सिंह, तारा सिंह नरोत्तम के उन्नीसवीं सदी के गुर तीरथ संग्रह (Gur Tirath Sangrah) के आधार पर, श्रीनगर में गुरु नानक जी की यात्रा की स्मृति में एक पुराने गुरुद्वारा चरणपादका (Charanpadaka) को दर्ज करते हैं। एक अलग सिख धरोहर संकलन पुराने श्रीनगर के स्थल को 1894 की गोहना जलाशय-दरार के बाद नगर के साथ नष्ट हुआ बताता है। उत्तराखंड सरकार की सामग्री स्वतंत्र रूप से पुष्टि करती है कि 1894 की बाढ़ ने पुराने श्रीनगर को गंभीर क्षति पहुँचाई। मिलकर ये स्रोत एक ऐतिहासिक सिख स्थल-पहचान स्थापित करते हैं, भले ही सटीक भूखंड अब सुरक्षित रूप से निश्चित न हो।
Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास
The Guru Nanak route tradition reaches Srinagar after Kotdwar and places the Guru within the Garhwal pilgrimage landscape before the Badri-Kedar corridor. By the nineteenth century, Sikh pilgrimage literature knew a Charan Paduka shrine at Srinagar. Kirpal Singh notes that the shrine was still represented in the post-1803 documentary layer. The decisive later event was the Gohna disaster: the temporary lake created by a major landslide breached in August 1894 and sent a destructive flood down the Alaknanda. Historical and government records describe catastrophic damage to old Srinagar; Sikh heritage sources specifically remember the Charan Paduka shrine as lost. The modern city was subsequently rebuilt away from much of the old settlement footprint.
ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਮਾਰਗ ਪਰੰਪਰਾ ਕੋਟਦੁਆਰ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਪਹੁੰਚਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਨੂੰ ਬਦਰੀ-ਕੇਦਾਰ ਲਾਂਘੇ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਗੜ੍ਹਵਾਲ ਦੇ ਤੀਰਥ-ਯਾਤਰਾ ਦ੍ਰਿਸ਼ ਵਿੱਚ ਰੱਖਦੀ ਹੈ। ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਤੱਕ, ਸਿੱਖ ਤੀਰਥ-ਯਾਤਰਾ ਸਾਹਿਤ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਵਿਖੇ ਇੱਕ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ ਜਾਣਦਾ ਸੀ। ਕਿਰਪਾਲ ਸਿੰਘ ਨੋਟ ਕਰਦੇ ਹਨ ਕਿ ਇਹ ਅਸਥਾਨ 1803 ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦੀ ਦਸਤਾਵੇਜ਼ੀ ਪਰਤ ਵਿੱਚ ਵੀ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਸੀ। ਨਿਰਣਾਇਕ ਬਾਅਦ ਦੀ ਘਟਨਾ ਗੋਹਨਾ ਤਬਾਹੀ ਸੀ: ਇੱਕ ਵੱਡੇ ਭੂ-ਖਿਸਕਾਅ ਨਾਲ ਬਣੀ ਆਰਜ਼ੀ ਝੀਲ ਅਗਸਤ 1894 ਵਿੱਚ ਟੁੱਟ ਗਈ ਅਤੇ ਅਲਕਨੰਦਾ ਹੇਠਾਂ ਇੱਕ ਤਬਾਹਕੁੰਨ ਹੜ੍ਹ ਭੇਜ ਦਿੱਤਾ। ਇਤਿਹਾਸਕ ਅਤੇ ਸਰਕਾਰੀ ਰਿਕਾਰਡ ਪੁਰਾਣੇ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਨੂੰ ਭਾਰੀ ਨੁਕਸਾਨ ਦੱਸਦੇ ਹਨ; ਸਿੱਖ ਵਿਰਾਸਤੀ ਸਰੋਤ ਖਾਸ ਤੌਰ ਤੇ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ ਗੁਆਚਿਆ ਯਾਦ ਕਰਦੇ ਹਨ। ਆਧੁਨਿਕ ਸ਼ਹਿਰ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਪੁਰਾਣੀ ਬਸਤੀ ਦੇ ਬਹੁਤ ਸਾਰੇ ਪੁਰਾਣੇ ਨਕਸ਼-ਖੇਤਰ ਤੋਂ ਦੂਰ ਦੁਬਾਰਾ ਬਣਾਇਆ ਗਿਆ।
गुरु नानक मार्ग परंपरा कोटद्वार के बाद श्रीनगर पहुँचती है और गुरु जी को बद्री-केदार गलियारे से पहले गढ़वाल के तीर्थ भू-दृश्य में रखती है। उन्नीसवीं सदी तक सिख तीर्थ साहित्य श्रीनगर में एक चरण पादुका स्थल को जानता था। किरपाल सिंह नोट करते हैं कि यह स्थल 1803 के बाद की दस्तावेज़ी परत में भी दर्ज था। बाद की निर्णायक घटना गोहना आपदा थी: एक बड़े भूस्खलन से बनी अस्थायी झील अगस्त 1894 में फूटी और अलकनंदा में विनाशकारी बाढ़ भेज दी। ऐतिहासिक और सरकारी अभिलेख पुराने श्रीनगर को हुई भीषण क्षति का वर्णन करते हैं; सिख धरोहर स्रोत विशेष रूप से चरण पादुका स्थल को इसमें लुप्त हुआ याद करते हैं। आधुनिक नगर बाद में पुरानी बसावट की अधिकांश सीमा से हटकर फिर बसाया गया।
What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ
The site commemorated Guru Nanak Ji’s presence at Srinagar during a Himalayan journey. The name Charan Paduka belongs to the later memorial tradition. Pothi does not claim that any footwear relic survives or that an extant object can be authenticated to the Guru.
ਇਸ ਅਸਥਾਨ ਨੇ ਇੱਕ ਹਿਮਾਲਿਆਈ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਵਿਖੇ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਜੀ ਦੀ ਹਾਜ਼ਰੀ ਦੀ ਯਾਦ ਸੰਭਾਲੀ। ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਨਾਮ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰੀ ਪਰੰਪਰਾ ਨਾਲ ਸਬੰਧਤ ਹੈ। ਪੋਥੀ ਇਹ ਦਾਅਵਾ ਨਹੀਂ ਕਰਦੀ ਕਿ ਕੋਈ ਜੁੱਤੀ-ਅਵਸ਼ੇਸ਼ ਬਚਿਆ ਹੈ ਜਾਂ ਕੋਈ ਮੌਜੂਦ ਵਸਤੂ ਗੁਰੂ ਜੀ ਨਾਲ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਕੀਤੀ ਜਾ ਸਕਦੀ ਹੈ।
यह स्थल एक हिमालयी यात्रा के दौरान श्रीनगर में गुरु नानक जी की उपस्थिति का स्मरण कराता था। चरण पादुका नाम बाद की स्मारक परंपरा से है। पोथी यह दावा नहीं करती कि कोई खड़ाऊँ-अवशेष बचा है या किसी मौजूद वस्तु को गुरु जी से प्रामाणित रूप से जोड़ा जा सकता है।
Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ
• Historic Charan Paduka / Charanpadaka shrine in old Srinagar.
• Association with the old Alaknanda-side settlement rather than automatically with the modern city centre.
• Later Udasi worship presence reported after destruction, but not proven to occupy the original parcel.
• No authenticated Guru-period building fabric survives.
• ਪੁਰਾਣੇ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਵਿੱਚ ਇਤਿਹਾਸਕ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ / ਚਰਨਪਾਦੁਕਾ ਅਸਥਾਨ।
• ਆਧੁਨਿਕ ਸ਼ਹਿਰ ਦੇ ਕੇਂਦਰ ਨਾਲ ਆਪਣੇ-ਆਪ ਨਹੀਂ, ਸਗੋਂ ਪੁਰਾਣੀ ਅਲਕਨੰਦਾ-ਕਿਨਾਰੇ ਦੀ ਬਸਤੀ ਨਾਲ ਸਬੰਧ।
• ਤਬਾਹੀ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਬਾਅਦ ਦੀ ਉਦਾਸੀ ਉਪਾਸਨਾ ਹਾਜ਼ਰੀ ਦੀ ਰਿਪੋਰਟ, ਪਰ ਮੂਲ ਟੁਕੜੇ ਉੱਤੇ ਕਾਬਜ਼ ਹੋਣ ਦਾ ਸਬੂਤ ਨਹੀਂ।
• ਕੋਈ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਇਮਾਰਤੀ ਬਣਤਰ ਨਹੀਂ ਬਚੀ।
• पुराने श्रीनगर में ऐतिहासिक चरण पादुका / चरणपादका (Charanpadaka) स्थल।
• आधुनिक नगर-केंद्र से स्वतः जुड़ाव के बजाय अलकनंदा किनारे की पुरानी बसावट से संबंध।
• विनाश के बाद बाद की उदासी उपासना-उपस्थिति की सूचना है, पर यह सिद्ध नहीं कि वह मूल भूखंड पर थी।
• कोई प्रामाणित गुरु-कालीन इमारती सामग्री नहीं बची है।
Original Site vs Current LandscapeOriginal Site vs Current Landscapeमूल स्थान बनाम वर्तमान भूदृश्य
The historic record is stronger than the present map identity. Old Srinagar suffered major destruction in 1894, and the modern town was reconstructed on a shifted urban footprint. Any current gurdwara or hut in Srinagar must not be labelled HG-799 unless parcel continuity is independently demonstrated.
ਇਤਿਹਾਸਕ ਰਿਕਾਰਡ ਮੌਜੂਦਾ ਨਕਸ਼ਾ ਪਛਾਣ ਨਾਲੋਂ ਵਧੇਰੇ ਮਜ਼ਬੂਤ ਹੈ। ਪੁਰਾਣੇ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਨੂੰ 1894 ਵਿੱਚ ਭਾਰੀ ਤਬਾਹੀ ਝੱਲਣੀ ਪਈ, ਅਤੇ ਆਧੁਨਿਕ ਸ਼ਹਿਰ ਇੱਕ ਬਦਲੇ ਹੋਏ ਸ਼ਹਿਰੀ ਨਕਸ਼-ਖੇਤਰ ਉੱਤੇ ਦੁਬਾਰਾ ਬਣਾਇਆ ਗਿਆ। ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਵਿੱਚ ਕੋਈ ਵੀ ਮੌਜੂਦਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਜਾਂ ਕੁਟੀਆ HG-799 ਵਜੋਂ ਲੇਬਲ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਜਦੋਂ ਤੱਕ ਟੁਕੜੇ ਦੀ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਤੇ ਸਾਬਤ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੀ।
ऐतिहासिक अभिलेख वर्तमान नक्शा-पहचान से अधिक मज़बूत है। पुराने श्रीनगर को 1894 में भारी विनाश झेलना पड़ा, और आधुनिक नगर एक खिसकी हुई शहरी सीमा पर फिर से बनाया गया। श्रीनगर के किसी वर्तमान गुरुद्वारे या कुटिया को HG-799 का नाम तब तक न दिया जाए जब तक भूखंड की निरंतरता स्वतंत्र रूप से प्रमाणित न हो।
Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा
• Guru Nanak travel tradition: Srinagar is remembered as a Himalayan stop before the Badri-Kedar / high-pass route. • 1844 source layer: Tara Singh Narotam’s Gur Tirath Sangrah is cited by later scholarship for the Srinagar gurdwara. • 1803 / nineteenth-century control: Later analysis treats the shrine as represented after the major 1803 Garhwal disaster; this does not mean the visible structure was Guru-period. • August 1894: Gohna lake breach devastates old Srinagar; Sikh heritage accounts place the loss of Charan Paduka in this disaster. • Phase 4 Batch 3: Permanent lost-site identity HG-799 created; exact parcel remains Pending.
• ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਯਾਤਰਾ ਪਰੰਪਰਾ: ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਨੂੰ ਬਦਰੀ-ਕੇਦਾਰ / ਉੱਚੇ-ਦੱਰੇ ਵਾਲੇ ਮਾਰਗ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਇੱਕ ਹਿਮਾਲਿਆਈ ਪੜਾਅ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • 1844 ਸਰੋਤ ਪਰਤ: ਤਾਰਾ ਸਿੰਘ ਨਰੋਤਮ ਦੇ ਗੁਰ ਤੀਰਥ ਸੰਗ੍ਰਹਿ ਦਾ ਹਵਾਲਾ ਬਾਅਦ ਦੀ ਵਿਦਵਤਾ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਲਈ ਦਿੰਦੀ ਹੈ। • 1803 / ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਦਾ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਬਾਅਦ ਦਾ ਵਿਸ਼ਲੇਸ਼ਣ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ 1803 ਦੀ ਵੱਡੀ ਗੜ੍ਹਵਾਲ ਤਬਾਹੀ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਮੰਨਦਾ ਹੈ; ਇਸ ਦਾ ਮਤਲਬ ਇਹ ਨਹੀਂ ਕਿ ਦਿਖਾਈ ਦੇਣ ਵਾਲੀ ਬਣਤਰ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੀ ਸੀ। • ਅਗਸਤ 1894: ਗੋਹਨਾ ਝੀਲ ਟੁੱਟਣ ਨਾਲ ਪੁਰਾਣਾ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਤਬਾਹ; ਸਿੱਖ ਵਿਰਾਸਤੀ ਵਿਰਤਾਂਤ ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਦੇ ਨਾਸ਼ ਨੂੰ ਇਸ ਤਬਾਹੀ ਵਿੱਚ ਰੱਖਦੇ ਹਨ। • ਫੇਜ਼ 4 ਬੈਚ 3: ਪੱਕੀ ਗੁਆਚੇ-ਅਸਥਾਨ ਪਛਾਣ HG-799 ਬਣਾਈ ਗਈ; ਸਹੀ ਟੁਕੜਾ ਬਕਾਇਆ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ।
• गुरु नानक यात्रा परंपरा: श्रीनगर को बद्री-केदार / ऊँचे दर्रों के मार्ग से पहले एक हिमालयी पड़ाव के रूप में याद किया जाता है। • 1844 की स्रोत परत: श्रीनगर के गुरुद्वारे के लिए बाद की विद्वत्ता तारा सिंह नरोत्तम के गुर तीरथ संग्रह (Gur Tirath Sangrah) का हवाला देती है। • 1803 / उन्नीसवीं सदी का नियंत्रण: बाद का विश्लेषण इस स्थल को 1803 की बड़ी गढ़वाल आपदा के बाद भी दर्ज मानता है; इसका अर्थ यह नहीं कि दिखाई देने वाला ढाँचा गुरु-कालीन था। • अगस्त 1894: गोहना झील की दरार पुराने श्रीनगर को तबाह करती है; सिख धरोहर विवरण चरण पादुका के लुप्त होने को इसी आपदा में रखते हैं। • चरण 4 बैच 3: स्थायी लुप्त-स्थल पहचान HG-799 बनाई गई; सटीक भूखंड लंबित बना हुआ है।
Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद
• ROUTE CONTROL: older Sikh studies place this corridor differently from modern Sumer/Third-Udasi reconstructions. HG-799 remains valid regardless of which Udasi number is preferred.
• 1803 / 1894 CONTROL: the shrine can be documented after the 1803 disaster and still have been destroyed in 1894; these statements are not contradictory.
• PARCEL CONTROL: do not use the modern Srinagar centre as a substitute pin for the old shrine.
• RELIC CONTROL: Charan Paduka is a shrine-name / memorial tradition, not proof of authenticated Guru footwear.
• ਮਾਰਗ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਪੁਰਾਣੇ ਸਿੱਖ ਅਧਿਐਨ ਇਸ ਲਾਂਘੇ ਨੂੰ ਆਧੁਨਿਕ ਸੁਮੇਰ/ਤੀਜੀ-ਉਦਾਸੀ ਪੁਨਰ-ਰਚਨਾਵਾਂ ਨਾਲੋਂ ਵੱਖਰੇ ਢੰਗ ਨਾਲ ਰੱਖਦੇ ਹਨ। HG-799 ਵੈਧ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ, ਭਾਵੇਂ ਕੋਈ ਵੀ ਉਦਾਸੀ ਨੰਬਰ ਤਰਜੀਹ ਦਿੱਤਾ ਜਾਵੇ।
• 1803 / 1894 ਨਿਯੰਤਰਣ: ਅਸਥਾਨ 1803 ਦੀ ਤਬਾਹੀ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਦਰਜ ਹੋ ਸਕਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਫਿਰ ਵੀ 1894 ਵਿੱਚ ਤਬਾਹ ਹੋ ਸਕਦਾ ਹੈ; ਇਹ ਬਿਆਨ ਇੱਕ-ਦੂਜੇ ਦੇ ਵਿਰੋਧੀ ਨਹੀਂ ਹਨ।
• ਟੁਕੜਾ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਪੁਰਾਣੇ ਅਸਥਾਨ ਲਈ ਆਧੁਨਿਕ ਸ੍ਰੀਨਗਰ ਦੇ ਕੇਂਦਰ ਨੂੰ ਬਦਲਵੇਂ ਪਿੰਨ ਵਜੋਂ ਨਾ ਵਰਤੋ।
• ਅਵਸ਼ੇਸ਼ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਚਰਨ ਪਾਦੁਕਾ ਇੱਕ ਅਸਥਾਨ-ਨਾਮ / ਯਾਦਗਾਰੀ ਪਰੰਪਰਾ ਹੈ, ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਗੁਰੂ-ਜੁੱਤੀ ਦਾ ਸਬੂਤ ਨਹੀਂ।
• मार्ग नियंत्रण: पुराने सिख अध्ययन इस गलियारे को आधुनिक सुमेर / तीसरी उदासी के पुनर्निर्माणों से अलग रखते हैं। HG-799 वैध बना रहता है, चाहे कोई भी उदासी क्रमांक पसंद किया जाए।
• 1803 / 1894 नियंत्रण: यह स्थल 1803 की आपदा के बाद प्रलेखित हो सकता है और फिर भी 1894 में नष्ट हुआ हो सकता है; ये कथन परस्पर विरोधी नहीं हैं।
• भूखंड नियंत्रण: पुराने स्थल के विकल्प-पिन के रूप में आधुनिक श्रीनगर के केंद्र का उपयोग न करें।
• अवशेष नियंत्रण: चरण पादुका एक स्थल-नाम / स्मारक परंपरा है, प्रामाणित गुरु-खड़ाऊँ का प्रमाण नहीं।
Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ
- Dr. Kirpal Singh - Janamsakhi Tradition: An Analytical Study - https://www.scribd.com/document/60304537/Janamsakhi-Tradition-Dr-Kirpal-Singh
- SikhiWiki - Gurdwaras in Uttar Pradesh, Srinagar Garhwal entry - https://www.sikhiwiki.org/index.php/Gurdwaras_In_Uttar_Pardesh
- District Pauri Garhwal, Government of Uttarakhand - Natural Calamities - https://pauri.nic.in/natural-calamities/
- British Garhwal Gazetteer / Gohna flood historical record - https://www.scribd.com/document/358167490/1910-British-Garhwal-A-Gazetteer-by-Walton