HG-354
Gurdwara Tap Asthan Pakki Sangat Sri Guru Tegh Bahadur Ji Patshahi Nauvin, Prayagrajਗੁਰਦੁਆਰਾ ਤਪ ਅਸਥਾਨ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਸ੍ਰੀ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਜੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਨੌਵੀਂ, ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜGurdwara Tap Asthan Pakki Sangat Sri Guru Tegh Bahadur Ji Patshahi Nauvin, Prayagraj
ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਤਪ ਅਸਥਾਨ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਸ੍ਰੀ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਜੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਨੌਵੀਂ, ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ
Prayagraj, Uttar Pradesh, Indiaਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ, ਉੱਤਰ ਪ੍ਰਦੇਸ਼, ਭਾਰਤप्रयागराज, उत्तर प्रदेश, भारत
- Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
- Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; Allahabad Sikh sangat; later Nirmala custodial traditionਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਦੀ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ; ਪਿੱਛੋਂ ਦੀ ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾ ਪਰੰਪਰਾगुरु तेग बहादुर साहिब जी; इलाहाबाद की सिख संगत; बाद की निर्मला देखरेख परंपरा
- Periodਸਮਾਂकाल
- Guru Tegh Bahadur eastern journey, 1666; later Pakki Sangat and shrine developmentਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਜੀ ਦੀ ਪੂਰਬੀ ਯਾਤਰਾ, 1666; ਪਿੱਛੋਂ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਅਤੇ ਅਸਥਾਨ ਦਾ ਵਿਕਾਸगुरु तेग बहादुर जी की पूर्वी यात्रा, 1666; बाद का पक्की संगत और गुरुद्वारा विकास
- Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
- Guru residence / preaching centre / historical sangatਗੁਰੂ-ਨਿਵਾਸ / ਪ੍ਰਚਾਰ ਕੇਂਦਰ / ਇਤਿਹਾਸਕ ਸੰਗਤगुरु निवास · प्रचार केंद्र · ऐतिहासिक संगत
- Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
- Historical gurdwara. Standard Sikh reference records a 1965 rebuilding and Nirmala service tradition; current legal management and precise entrance pin should be checked directly before app publication.ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ। ਮਿਆਰੀ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ 1965 ਦੀ ਦੁਬਾਰਾ ਉਸਾਰੀ ਅਤੇ ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾ ਪਰੰਪਰਾ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ; ਮੌਜੂਦਾ ਕਾਨੂੰਨੀ ਪ੍ਰਬੰਧ ਅਤੇ ਸਹੀ ਪ੍ਰਵੇਸ਼-ਟਿਕਾਣਾ ਐਪ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਸਿੱਧੇ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਜਾਂਚਣੇ ਚਾਹੀਦੇ ਹਨ।ऐतिहासिक गुरुद्वारा। मानक सिख संदर्भ 1965 का पुनर्निर्माण और निर्मला सेवा परंपरा अंकित करता है; ऐप में प्रकाशन से पहले वर्तमान कानूनी प्रबंध और सटीक प्रवेश बिंदु सीधे जाँचे जाने चाहिए।
- Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
- Exact Pothi entrance coordinate pending. Standard reference gives Prayagraj/Allahabad locality; do not publish a guessed pin.
Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय
Pakki Sangat at Prayagraj marks the house-site where Guru Tegh Bahadur Sahib Ji stayed during the 1666 eastward journey. The sangat that formed around the place became known as the Pakki Sangat, or permanent congregation.
ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ ਵਿਖੇ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਉਸ ਘਰ ਦੀ ਥਾਂ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦੀ ਹੈ ਜਿੱਥੇ ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ 1666 ਦੀ ਪੂਰਬੀ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਠਹਿਰੇ ਸਨ। ਇਸ ਥਾਂ ਦੇ ਆਲੇ-ਦੁਆਲੇ ਬਣੀ ਸੰਗਤ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ, ਭਾਵ ਸਥਾਈ ਸੰਗਤ, ਵਜੋਂ ਜਾਣੀ ਜਾਣ ਲੱਗੀ।
प्रयागराज की पक्की संगत उस घर-स्थान को अंकित करती है जहाँ गुरु तेग बहादुर साहिब जी 1666 की पूर्व की यात्रा में ठहरे। उस स्थान के आसपास बनी संगत पक्की संगत, अर्थात स्थायी संगत, कहलाई।
Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है
Prayagraj is a major anchor in the documented route from Agra toward Banaras and Bihar. The shrine converts the broad travel itinerary into a specific physical residence and preaching site.
ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ ਆਗਰਾ ਤੋਂ ਬਨਾਰਸ ਅਤੇ ਬਿਹਾਰ ਵੱਲ ਦੇ ਦਰਜ ਰਾਹ ਦਾ ਇੱਕ ਵੱਡਾ ਟਿਕਾਣਾ ਹੈ। ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਵਿਸ਼ਾਲ ਯਾਤਰਾ ਦੇ ਪ੍ਰੋਗਰਾਮ ਨੂੰ ਇੱਕ ਖ਼ਾਸ ਭੌਤਿਕ ਨਿਵਾਸ ਅਤੇ ਪ੍ਰਚਾਰ ਅਸਥਾਨ ਵਿੱਚ ਬਦਲਦਾ ਹੈ।
आगरा से बनारस और बिहार की ओर के प्रलेखित मार्ग में प्रयागराज एक बड़ा आधार है। यह गुरुद्वारा उस व्यापक यात्रा क्रम को एक विशेष भौतिक निवास और प्रचार स्थान में बदल देता है।
Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास
The Sikh Encyclopedia records Guru Tegh Bahadur Sahib Ji visiting Allahabad in 1666 and staying in a devotee's house in Mohalla Aihiyapur. Gurdwara Tap Asthan, also known as Pakki Sangat, marks that place.
The congregation established around the site became known as Pakki Sangat. Later it was served by Nirmala custodians, and Mahant Pritam Singh rebuilt the shrine in 1965.
The standard reference describes a two-storeyed gateway, a divan hall and a side room marking the apartment traditionally used by the Guru. Local institutional accounts add longer-stay and sacred-well claims; Pothi should preserve those only at their source confidence level.
ਸਿੱਖ ਐਨਸਾਈਕਲੋਪੀਡੀਆ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੇ 1666 ਵਿੱਚ ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਦੇ ਦਰਸ਼ਨ ਕੀਤੇ ਅਤੇ ਮੁਹੱਲਾ ਅਹਿਯਾਪੁਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਸ਼ਰਧਾਲੂ ਦੇ ਘਰ ਠਹਿਰੇ। ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਤਪ ਅਸਥਾਨ, ਜਿਸ ਨੂੰ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਵੀ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਉਸ ਥਾਂ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਹੈ।
ਇਸ ਥਾਂ ਦੇ ਆਲੇ-ਦੁਆਲੇ ਸਥਾਪਿਤ ਸੰਗਤ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਵਜੋਂ ਜਾਣੀ ਜਾਣ ਲੱਗੀ। ਪਿੱਛੋਂ ਇਸ ਦੀ ਸੇਵਾ ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾਦਾਰਾਂ ਨੇ ਕੀਤੀ, ਅਤੇ ਮਹੰਤ ਪ੍ਰੀਤਮ ਸਿੰਘ ਨੇ 1965 ਵਿੱਚ ਅਸਥਾਨ ਦੁਬਾਰਾ ਉਸਾਰਿਆ।
ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲਾ ਇੱਕ ਦੋ-ਮੰਜ਼ਿਲਾ ਦਰਵਾਜ਼ੇ, ਇੱਕ ਦੀਵਾਨ ਹਾਲ ਅਤੇ ਇੱਕ ਪਾਸੇ ਵਾਲੇ ਕਮਰੇ ਦਾ ਵਰਣਨ ਕਰਦਾ ਹੈ ਜੋ ਪਰੰਪਰਾ ਅਨੁਸਾਰ ਗੁਰੂ ਜੀ ਵੱਲੋਂ ਵਰਤੇ ਗਏ ਕਮਰੇ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਹੈ। ਸਥਾਨਕ ਸੰਸਥਾਗਤ ਬਿਆਨ ਲੰਮੇ-ਠਹਿਰਾਅ ਅਤੇ ਪਵਿੱਤਰ-ਖੂਹ ਦੇ ਦਾਅਵੇ ਜੋੜਦੇ ਹਨ; ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਇਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਸਿਰਫ਼ ਇਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਸਰੋਤ-ਭਰੋਸੇ ਦੇ ਪੱਧਰ ਉੱਤੇ ਹੀ ਸਾਂਭਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।
सिख विश्वकोश अंकित करता है कि गुरु तेग बहादुर साहिब जी 1666 में इलाहाबाद आए और मोहल्ला अहियापुर में एक श्रद्धालु के घर ठहरे। गुरुद्वारा तप अस्थान, जिसे पक्की संगत भी कहा जाता है, उसी स्थान को अंकित करता है।
इस स्थान के आसपास बनी संगत पक्की संगत के नाम से जानी गई। बाद में उसकी सेवा निर्मला सेवादारों ने की, और महंत प्रीतम सिंह ने 1965 में यह गुरुद्वारा फिर बनवाया।
मानक संदर्भ एक दो मंजिला दरवाजा, एक दीवान हॉल और एक बगल का कमरा बताता है जो परंपरा में गुरु जी द्वारा प्रयोग किए गए कक्ष को अंकित करता है। स्थानीय संस्थागत विवरण लंबे प्रवास और पावन खूह के दावे भी जोड़ते हैं; पोथी को उन्हें केवल उनके स्रोत विश्वास स्तर पर ही रखना चाहिए।
What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ
Guru Tegh Bahadur Sahib Ji stayed at a devotee's house in Prayag/Allahabad in 1666, met the local sangat and strengthened a permanent Sikh congregation.
ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ 1666 ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਯਾਗ/ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਸ਼ਰਧਾਲੂ ਦੇ ਘਰ ਠਹਿਰੇ, ਸਥਾਨਕ ਸੰਗਤ ਨੂੰ ਮਿਲੇ ਅਤੇ ਇੱਕ ਸਥਾਈ ਸਿੱਖ ਸੰਗਤ ਨੂੰ ਮਜ਼ਬੂਤ ਕੀਤਾ।
गुरु तेग बहादुर साहिब जी 1666 में प्रयाग · इलाहाबाद में एक श्रद्धालु के घर ठहरे, स्थानीय संगत से मिले और एक स्थायी सिख संगत को दृढ़ किया।
Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ
Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; local Allahabad Sikh devotees; later Nirmala custodians; Mahant Pritam Singh.
ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ; ਸਥਾਨਕ ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਦੇ ਸਿੱਖ ਸ਼ਰਧਾਲੂ; ਪਿੱਛੋਂ ਦੇ ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾਦਾਰ; ਮਹੰਤ ਪ੍ਰੀਤਮ ਸਿੰਘ।
गुरु तेग बहादुर साहिब जी; इलाहाबाद के स्थानीय सिख श्रद्धालु; बाद के निर्मला सेवादार; महंत प्रीतम सिंह।
Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ
• Gurdwara Tap Asthan / Pakki Sangat complex.
• Divan hall with Guru Granth Sahib.
• Side room traditionally marking the Guru's residence.
• 1965 rebuilding documented in the standard reference.
• ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਤਪ ਅਸਥਾਨ / ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਸਮੂਹ।
• ਦੀਵਾਨ ਹਾਲ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਗੁਰੂ ਗ੍ਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਬਿਰਾਜਮਾਨ ਹਨ।
• ਪਾਸੇ ਵਾਲਾ ਕਮਰਾ ਜੋ ਪਰੰਪਰਾ ਅਨੁਸਾਰ ਗੁਰੂ ਜੀ ਦੇ ਨਿਵਾਸ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਹੈ।
• 1965 ਦੀ ਦੁਬਾਰਾ ਉਸਾਰੀ ਜੋ ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਦਰਜ ਹੈ।
• गुरुद्वारा तप अस्थान · पक्की संगत परिसर।
• गुरु ग्रंथ साहिब जी के प्रकाश वाला दीवान हॉल।
• बगल का वह कमरा जो परंपरा में गुरु जी के निवास को अंकित करता है।
• मानक संदर्भ में प्रलेखित 1965 का पुनर्निर्माण।
Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत
The Guru-period sacred point was a devotee's house. The standing shrine is the product of later sangat and rebuilding history, with major work recorded in 1965.
ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦਾ ਪਵਿੱਤਰ ਬਿੰਦੂ ਇੱਕ ਸ਼ਰਧਾਲੂ ਦਾ ਘਰ ਸੀ। ਮੌਜੂਦਾ ਅਸਥਾਨ ਪਿੱਛੋਂ ਦੀ ਸੰਗਤ ਅਤੇ ਦੁਬਾਰਾ ਉਸਾਰੀ ਦੇ ਇਤਿਹਾਸ ਦਾ ਨਤੀਜਾ ਹੈ, ਜਿਸ ਦਾ ਵੱਡਾ ਕੰਮ 1965 ਵਿੱਚ ਦਰਜ ਹੈ।
गुरु-कालीन पावन बिंदु एक श्रद्धालु का घर था। खड़ा गुरुद्वारा बाद की संगत और पुनर्निर्माण के इतिहास का परिणाम है, जिसका बड़ा कार्य 1965 में अंकित है।
Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा
• 1666: Guru Tegh Bahadur Sahib Ji stays in Allahabad/Prayag during the eastward journey. • After the visit: The local centre is remembered as Pakki Sangat, the permanent congregation. • Later period: Nirmala custodians serve the shrine. • 1965: Mahant Pritam Singh rebuilds the gurdwara described in the standard reference. • Present: Historical Sikh shrine; current administration and exact access should be reverified.
• 1666: ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਪੂਰਬੀ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਅਲਾਹਾਬਾਦ/ਪ੍ਰਯਾਗ ਵਿਖੇ ਠਹਿਰਦੇ ਹਨ। • ਦਰਸ਼ਨ ਮਗਰੋਂ: ਸਥਾਨਕ ਕੇਂਦਰ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ, ਭਾਵ ਸਥਾਈ ਸੰਗਤ, ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • ਪਿੱਛੋਂ ਦਾ ਸਮਾਂ: ਨਿਰਮਲਾ ਸੇਵਾਦਾਰ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਸੇਵਾ ਕਰਦੇ ਹਨ। • 1965: ਮਹੰਤ ਪ੍ਰੀਤਮ ਸਿੰਘ ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਵਰਣਿਤ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਦੁਬਾਰਾ ਉਸਾਰਦੇ ਹਨ। • ਵਰਤਮਾਨ: ਇਤਿਹਾਸਕ ਸਿੱਖ ਅਸਥਾਨ; ਮੌਜੂਦਾ ਪ੍ਰਬੰਧ ਅਤੇ ਸਹੀ ਪਹੁੰਚ ਦੀ ਮੁੜ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਨੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ।
• 1666: गुरु तेग बहादुर साहिब जी पूर्व की यात्रा में इलाहाबाद · प्रयाग में ठहरते हैं। • यात्रा के बाद: वह स्थानीय केंद्र पक्की संगत, अर्थात स्थायी संगत, के रूप में स्मरण किया जाता है। • बाद का काल: निर्मला सेवादार इस गुरुद्वारे की सेवा करते हैं। • 1965: महंत प्रीतम सिंह मानक संदर्भ में वर्णित गुरुद्वारा फिर बनवाते हैं। • वर्तमान: ऐतिहासिक सिख गुरुद्वारा; वर्तमान प्रबंध और सटीक पहुँच फिर सत्यापित होनी चाहिए।
Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ
• SGPC eastern-route sequence: Mathura - Agra - Allahabad - Banaras - Sasaram - Patna.
• HG-358 - Pakki Sangat, Munger. Same phrase, different city and physical site; never merge.
• Guru Tegh Bahadur Sakhi collection: Allahabad and Banaras sangats.
• SGPC ਪੂਰਬੀ-ਰਾਹ ਕ੍ਰਮ: ਮਥੁਰਾ - ਆਗਰਾ - ਅਲਾਹਾਬਾਦ - ਬਨਾਰਸ - ਸਾਸਾਰਾਮ - ਪਟਨਾ।
• HG-358 - ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ, ਮੁੰਗੇਰ। ਉਹੀ ਸ਼ਬਦ, ਵੱਖਰਾ ਸ਼ਹਿਰ ਅਤੇ ਭੌਤਿਕ ਅਸਥਾਨ; ਕਦੇ ਨਾ ਮਿਲਾਓ।
• ਗੁਰੂ ਤੇਗ਼ ਬਹਾਦਰ ਸਾਖੀ ਸੰਗ੍ਰਹਿ: ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਅਤੇ ਬਨਾਰਸ ਦੀਆਂ ਸੰਗਤਾਂ।
• शिरोमणि कमेटी का पूर्वी मार्ग क्रम: मथुरा, आगरा, इलाहाबाद, बनारस, सासाराम, पटना।
• HG-358, पक्की संगत, मुंगेर। वही शब्द, भिन्न नगर और भिन्न भौतिक स्थान; कभी न मिलाएँ।
• गुरु तेग बहादुर साखी संग्रह: इलाहाबाद और बनारस की संगतें।
What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं
Visitors should encounter the historical Pakki Sangat shrine and the residence-marking room described in Sikh reference literature. Pothi should verify the exact entrance before enabling turn-by-turn navigation.
ਦਰਸ਼ਕਾਂ ਨੂੰ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਾਹਿਤ ਵਿੱਚ ਵਰਣਿਤ ਇਤਿਹਾਸਕ ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਨਿਵਾਸ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਵਾਲਾ ਕਮਰਾ ਮਿਲਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਦਿਸ਼ਾ-ਦਰ-ਦਿਸ਼ਾ ਨੈਵੀਗੇਸ਼ਨ ਚਾਲੂ ਕਰਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਸਹੀ ਪ੍ਰਵੇਸ਼-ਦੁਆਰ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਨੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ।
दर्शकों को सिख संदर्भ साहित्य में वर्णित ऐतिहासिक पक्की संगत गुरुद्वारा और निवास अंकित करने वाला कमरा मिलना चाहिए। पोथी को मोड़-दर-मोड़ मार्गदर्शन चालू करने से पहले सटीक प्रवेश सत्यापित करना चाहिए।
Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद
• New permanent record HG-354.
• Prayagraj/Allahabad naming must be retained together for search and historical references.
• The phrase Pakki Sangat also occurs at Munger; city disambiguation is mandatory.
• Exact multi-month stay and well-related miracle traditions should remain source-labelled.
• ਨਵਾਂ ਸਥਾਈ ਰਿਕਾਰਡ HG-354।
• ਖੋਜ ਅਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਹਵਾਲਿਆਂ ਲਈ ਪ੍ਰਯਾਗਰਾਜ/ਅਲਾਹਾਬਾਦ ਦੇ ਨਾਮ ਇਕੱਠੇ ਰੱਖਣੇ ਚਾਹੀਦੇ ਹਨ।
• ਪੱਕੀ ਸੰਗਤ ਸ਼ਬਦ ਮੁੰਗੇਰ ਵਿਖੇ ਵੀ ਆਉਂਦਾ ਹੈ; ਸ਼ਹਿਰ ਦਾ ਵੱਖਰਾਪਣ ਲਾਜ਼ਮੀ ਹੈ।
• ਸਹੀ ਕਈ-ਮਹੀਨੇ ਦੇ ਠਹਿਰਾਅ ਅਤੇ ਖੂਹ-ਸੰਬੰਧੀ ਕਰਾਮਾਤ ਦੀਆਂ ਪਰੰਪਰਾਵਾਂ ਸਰੋਤ-ਲੇਬਲ ਵਾਲੀਆਂ ਹੀ ਰਹਿਣੀਆਂ ਚਾਹੀਦੀਆਂ ਹਨ।
• नया स्थायी अभिलेख HG-354।
• प्रयागराज · इलाहाबाद के नाम खोज और ऐतिहासिक संदर्भों के लिए साथ रखने चाहिए।
• पक्की संगत शब्द मुंगेर में भी आता है; नगर से भेद करना अनिवार्य है।
• कई महीनों के प्रवास और खूह से जुड़ी करामात परंपराएँ स्रोत अंकित रहनी चाहिए।
Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ
- 1. The Sikh Encyclopedia - Allahabad - https://www.thesikhencyclopedia.com/allahabad/2. SGPC - Guru Tegh Bahadur Sahib Ji biography - https://sgpc.net/ten-guru-sahibs/guru-tegh-bahadur-sahib/3. Pakki Sangat Prayagraj - institutional site - https://pakkisangat.com/