HG-346

Gurdwara Nauvin Patshahi, Khatkarਗੁਰਦੁਆਰਾ ਨੌਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ, ਖਟਕੜGurdwara Nauvin Patshahi, Khatkar

ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਨੌਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ, ਖਟਕੜ

Jind, Haryana, Indiaਜੀਂਦ, ਹਰਿਆਣਾ, ਭਾਰਤजींद, हरियाणा, भारत

Guru Tegh Bahadur Sahib Jiਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀगुरु तेग बहादुर साहिब जीBangar route / phase unresolved
Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; Dal / local chaudhari tradition; Khatkar village sangatਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ · ਦਲ / ਸਥਾਨਕ ਚੌਧਰੀ ਦੀ ਰਵਾਇਤ · ਖਟਕੜ ਪਿੰਡ ਦੀ ਸੰਗਤगुरु तेग बहादुर साहिब जी; दल / स्थानीय चौधरी की परंपरा; खटकड़ गांव की संगत
Periodਸਮਾਂकाल
Guru Tegh Bahadur Bangar travels, associated with the Dhamtan-Jind routeਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਜੀ ਦੀਆਂ ਬਾਂਗਰ ਯਾਤਰਾਵਾਂ, ਧਮਤਾਨ · ਜੀਂਦ ਰਸਤੇ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤगुरु तेग बहादुर साहिब जी की बांगर यात्राएं, धमतान-जींद मार्ग से जुड़ी हुई
Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
Guru halt / moral-teaching / village route shrineਗੁਰੂ ਠਹਿਰਾਅ · ਨੈਤਿਕ ਸਿੱਖਿਆ · ਪਿੰਡ ਰਸਤੇ ਦਾ ਅਸਥਾਨगुरु पड़ाव / नैतिक उपदेश / गांव का मार्ग स्थल
Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
Historical village gurdwara with a small domed shrine described in Sikh reference literature. Current management and entrance pin should be reverified.ਇੱਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਪਿੰਡ ਦਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਸਿੱਖ ਹਵਾਲਾ ਸਾਹਿਤ ਵਿੱਚ ਵਰਣਨ ਕੀਤਾ ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲਾ ਅਸਥਾਨ ਹੈ। ਮੌਜੂਦਾ ਪ੍ਰਬੰਧ ਅਤੇ ਦਾਖਲੇ ਦਾ ਪਿੰਨ ਮੁੜ ਪੜਤਾਲਿਆ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।गांव का ऐतिहासिक गुरुद्वारा, जिसमें सिख संदर्भ साहित्य में वर्णित एक छोटा गुंबददार स्थान है। वर्तमान प्रबंध और प्रवेश-बिंदु की दोबारा पुष्टि होनी चाहिए।
Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
Village reference approx. 29.3000, 76.3167; verify the exact gurdwara entrance before app publication.

Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय

Khatkar, northwest of Jind, preserves a Ninth-Guru shrine associated with Guru Tegh Bahadur Sahib Ji’s Bangar travels. Local tradition remembers a moral transformation story involving villagers who attempted to steal horses from the Guru’s camp.

ਜੀਂਦ ਦੇ ਉੱਤਰ-ਪੱਛਮ ਵੱਲ ਪੈਂਦਾ ਖਟਕੜ, ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੀਆਂ ਬਾਂਗਰ ਯਾਤਰਾਵਾਂ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤ ਨੌਵੇਂ ਗੁਰੂ ਦੇ ਅਸਥਾਨ ਨੂੰ ਸੰਭਾਲੀ ਬੈਠਾ ਹੈ। ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਵਿੱਚ ਉਨ੍ਹਾਂ ਪਿੰਡ ਵਾਸੀਆਂ ਦੀ ਨੈਤਿਕ ਤਬਦੀਲੀ ਦੀ ਕਹਾਣੀ ਯਾਦ ਕੀਤੀ ਜਾਂਦੀ ਹੈ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਦੇ ਡੇਰੇ ਤੋਂ ਘੋੜੇ ਚੁਰਾਉਣ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕੀਤੀ ਸੀ।

जींद के उत्तर-पश्चिम में स्थित खटकड़ नौवें गुरु का एक स्थान सहेजे हुए है जो गुरु तेग बहादुर साहिब जी की बांगर यात्राओं से जुड़ा है। स्थानीय परंपरा उन ग्रामीणों के नैतिक परिवर्तन की कथा याद रखती है जिन्होंने गुरु जी के डेरे से घोड़े चुराने का प्रयास किया था।

Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है

Khatkar belongs to the same Dhamtan-Jind route cluster as Kharak Bhura but is a separate physical village shrine. It also illustrates the need to separate a historically grounded visit from miracle-rich narrative elaboration.

ਖਟਕੜ ਉਸੇ ਧਮਤਾਨ · ਜੀਂਦ ਰਸਤੇ ਦੇ ਸਮੂਹ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧ ਰੱਖਦਾ ਹੈ ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਖਰਕ ਭੂਰਾ ਆਉਂਦਾ ਹੈ, ਪਰ ਇਹ ਇੱਕ ਵੱਖਰਾ ਸਰੀਰਕ ਪਿੰਡ ਅਸਥਾਨ ਹੈ। ਇਹ ਇਹ ਵੀ ਦਰਸਾਉਂਦਾ ਹੈ ਕਿ ਇਤਿਹਾਸਕ ਤੌਰ ਤੇ ਪੱਕੀ ਯਾਤਰਾ ਨੂੰ ਕਰਾਮਾਤ ਭਰੇ ਕਹਾਣੀ-ਵਿਸਥਾਰ ਤੋਂ ਵੱਖ ਕਰਨ ਦੀ ਲੋੜ ਹੈ।

खटकड़ खरक भूरा के समान ही धमतान-जींद मार्ग समूह से संबंधित है, पर यह एक अलग भौतिक गांव-स्थान है। यह इस बात को भी दर्शाता है कि ऐतिहासिक रूप से आधारित यात्रा को करामात से भरी बाद की कथा-विस्तार से अलग रखना क्यों जरूरी है।

Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास

The standard reference places Guru Tegh Bahadur Sahib Ji at Khatkar during a journey from Dhamtan toward Jind and identifies a Gurdwara Nauvin Patshahi commemorating the visit.

Local tradition tells that a chaudhari named Dal and companions attempted to steal the Guru’s horses, temporarily lost their sight, repented and were forgiven. The same narrative says the Guru assisted the community with wells and instructed them in honest living.

Pothi should retain the moral and devotional narrative as tradition, while treating the physical shrine and Guru association as the stronger historical core.

ਪ੍ਰਮਾਣਿਕ ਹਵਾਲਾ ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਧਮਤਾਨ ਤੋਂ ਜੀਂਦ ਵੱਲ ਦੀ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਖਟਕੜ ਵਿਖੇ ਰੱਖਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇਸ ਯਾਤਰਾ ਦੀ ਯਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਨੌਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਦੱਸਦਾ ਹੈ।

ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਦੱਸਦੀ ਹੈ ਕਿ ਦਲ ਨਾਮ ਦੇ ਇੱਕ ਚੌਧਰੀ ਅਤੇ ਸਾਥੀਆਂ ਨੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਦੇ ਘੋੜੇ ਚੁਰਾਉਣ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕੀਤੀ, ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਲਈ ਆਪਣੀ ਨਜ਼ਰ ਗੁਆ ਬੈਠੇ, ਪਛਤਾਵਾ ਕੀਤਾ ਅਤੇ ਬਖ਼ਸ਼ੇ ਗਏ। ਉਸੇ ਕਥਾ ਅਨੁਸਾਰ ਗੁਰੂ ਜੀ ਨੇ ਭਾਈਚਾਰੇ ਦੀ ਖੂਹਾਂ ਨਾਲ ਸਹਾਇਤਾ ਕੀਤੀ ਅਤੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਇਮਾਨਦਾਰ ਜੀਵਨ ਦੀ ਸਿੱਖਿਆ ਦਿੱਤੀ।

ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਨੈਤਿਕ ਅਤੇ ਸ਼ਰਧਾ ਭਰੀ ਕਥਾ ਨੂੰ ਰਵਾਇਤ ਵਜੋਂ ਹੀ ਰੱਖਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ, ਜਦਕਿ ਸਰੀਰਕ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧ ਨੂੰ ਵਧੇਰੇ ਪੱਕਾ ਇਤਿਹਾਸਕ ਆਧਾਰ ਮੰਨਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

मानक संदर्भ ग्रंथ गुरु तेग बहादुर साहिब जी को धमतान से जींद की यात्रा के दौरान खटकड़ में रखता है और उस यात्रा की स्मृति में बने गुरुद्वारा नौवीं पातशाही की पहचान करता है।

स्थानीय परंपरा बताती है कि दल नाम के एक चौधरी और उसके साथियों ने गुरु जी के घोड़े चुराने का प्रयास किया, कुछ समय के लिए उनकी दृष्टि चली गई, उन्होंने पश्चाताप किया और उन्हें क्षमा मिली। यही कथा कहती है कि गुरु जी ने समुदाय की खूहों के काम में सहायता की और उन्हें ईमानदारी से जीने का उपदेश दिया।

पोथी को इस नैतिक और श्रद्धा-कथा को परंपरा के रूप में रखना चाहिए, जबकि भौतिक स्थान और गुरु-संबंध को अधिक मजबूत ऐतिहासिक आधार मानना चाहिए।

What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ

Guru Tegh Bahadur Sahib Ji halted at Khatkar, taught the local community and is traditionally remembered for forgiving villagers after a failed theft attempt.

ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਖਟਕੜ ਵਿਖੇ ਠਹਿਰੇ, ਸਥਾਨਕ ਭਾਈਚਾਰੇ ਨੂੰ ਸਿੱਖਿਆ ਦਿੱਤੀ ਅਤੇ ਰਵਾਇਤ ਅਨੁਸਾਰ ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਇੱਕ ਨਾਕਾਮ ਚੋਰੀ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਮਗਰੋਂ ਪਿੰਡ ਵਾਸੀਆਂ ਨੂੰ ਬਖ਼ਸ਼ਣ ਲਈ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।

गुरु तेग बहादुर साहिब जी खटकड़ में रुके, स्थानीय समुदाय को उपदेश दिया और परंपरा में उन्हें असफल चोरी के प्रयास के बाद ग्रामीणों को क्षमा करने के लिए याद किया जाता है।

Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ

Guru Tegh Bahadur Sahib Ji; Dal / local chaudhari in tradition; Khatkar villagers and sangat.

ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ · ਰਵਾਇਤ ਵਿਚਲਾ ਦਲ / ਸਥਾਨਕ ਚੌਧਰੀ · ਖਟਕੜ ਪਿੰਡ ਵਾਸੀ ਅਤੇ ਸੰਗਤ।

गुरु तेग बहादुर साहिब जी; परंपरा में दल / स्थानीय चौधरी; खटकड़ के ग्रामीण और संगत।

Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ

• Small domed commemorative room described in the standard reference.

• Guru Granth Sahib seated within the shrine.

• Traditional association with village wells and the Guru’s camp.

• ਪ੍ਰਮਾਣਿਕ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਵਰਣਨ ਕੀਤਾ ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲਾ ਯਾਦਗਾਰੀ ਕਮਰਾ।

• ਅਸਥਾਨ ਦੇ ਅੰਦਰ ਗੁਰੂ ਗ੍ਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦਾ ਪ੍ਰਕਾਸ਼।

• ਪਿੰਡ ਦੇ ਖੂਹਾਂ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਦੇ ਡੇਰੇ ਨਾਲ ਰਵਾਇਤੀ ਸੰਬੰਧ।

• मानक संदर्भ ग्रंथ में वर्णित छोटा गुंबददार स्मारक कमरा।

• स्थान के भीतर गुरु ग्रंथ साहिब का प्रकाश।

• गांव की खूहों और गुरु जी के डेरे से पारंपरिक संबंध।

Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत

The present memorial represents the Guru’s halt site; it is not presented as surviving seventeenth-century fabric.

ਮੌਜੂਦਾ ਯਾਦਗਾਰ ਗੁਰੂ ਜੀ ਦੇ ਠਹਿਰਾਅ ਵਾਲੀ ਥਾਂ ਨੂੰ ਦਰਸਾਉਂਦੀ ਹੈ; ਇਸ ਨੂੰ ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਬਚੀ ਹੋਈ ਬਣਤਰ ਵਜੋਂ ਪੇਸ਼ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ।

वर्तमान स्मारक गुरु जी के पड़ाव स्थल को दर्शाता है; इसे सत्रहवीं सदी का बचा हुआ ढांचा नहीं बताया गया है।

Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा

• 17th century: Guru Tegh Bahadur Sahib Ji visits Khatkar during Bangar travels. • Later period: A shrine is established to commemorate the halt. • Modern period: The small domed gurdwara remains a local historical landmark. • Present: The site is preserved in Sikh historical geography near Jind.

• 17ਵੀਂ ਸਦੀ: ਗੁਰੂ ਤੇਗ ਬਹਾਦਰ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਬਾਂਗਰ ਯਾਤਰਾਵਾਂ ਦੌਰਾਨ ਖਟਕੜ ਪਧਾਰਦੇ ਹਨ। • ਬਾਅਦ ਦਾ ਸਮਾਂ: ਠਹਿਰਾਅ ਦੀ ਯਾਦ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਅਸਥਾਨ ਸਥਾਪਿਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ। • ਆਧੁਨਿਕ ਸਮਾਂ: ਛੋਟਾ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਇੱਕ ਸਥਾਨਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਨਿਸ਼ਾਨੀ ਬਣਿਆ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ। • ਵਰਤਮਾਨ: ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਜੀਂਦ ਨੇੜੇ ਸਿੱਖ ਇਤਿਹਾਸਕ ਭੂਗੋਲ ਵਿੱਚ ਸੰਭਾਲਿਆ ਗਿਆ ਹੈ।

• 17वीं सदी: गुरु तेग बहादुर साहिब जी बांगर यात्राओं के दौरान खटकड़ आते हैं। • बाद का काल: पड़ाव की स्मृति में एक स्थान स्थापित होता है। • आधुनिक काल: छोटा गुंबददार गुरुद्वारा स्थानीय ऐतिहासिक निशान बना रहता है। • वर्तमान: यह स्थान जींद के पास सिख ऐतिहासिक भूगोल में सुरक्षित है।

Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ

• HG-345 - Kharak Bhura.

• HG-117 - Jind Manji Sahib.

• HG-116 - Dhamtan Sahib.

• HG-345 · ਖਰਕ ਭੂਰਾ।

• HG-117 · ਜੀਂਦ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ।

• HG-116 · ਧਮਤਾਨ ਸਾਹਿਬ।

• HG-345 · खरक भूरा।

• HG-117 · जींद मंजी साहिब।

• HG-116 · धमतान साहिब।

What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं

Visitors encounter a comparatively small village shrine rather than a large pilgrimage complex. Pothi should source-grade the horse-theft and blindness account as devotional tradition.

ਦਰਸ਼ਨ ਕਰਨ ਵਾਲਿਆਂ ਨੂੰ ਇੱਕ ਵੱਡੇ ਯਾਤਰਾ ਸਥਾਨ ਦੀ ਥਾਂ ਤੁਲਨਾ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਪਿੰਡ ਦਾ ਅਸਥਾਨ ਮਿਲਦਾ ਹੈ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਘੋੜੇ ਦੀ ਚੋਰੀ ਅਤੇ ਅੰਨ੍ਹੇਪਣ ਵਾਲੇ ਬਿਰਤਾਂਤ ਨੂੰ ਸ਼ਰਧਾ ਭਰੀ ਰਵਾਇਤ ਵਜੋਂ ਸਰੋਤ-ਦਰਜਾ ਦੇਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

दर्शनार्थियों को किसी बड़े तीर्थ परिसर के बजाय अपेक्षाकृत छोटा गांव-स्थान मिलेगा। पोथी को घोड़ा-चोरी और अंधेपन के वृत्तांत को श्रद्धा परंपरा के रूप में स्रोत-श्रेणीबद्ध करना चाहिए।

Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद

• New permanent record HG-346.

• The blindness/restoration element is a miracle narrative and must not be written as independently verified fact.

• The source gives village coordinates, not a verified gurdwara entrance pin.

• ਨਵਾਂ ਪੱਕਾ ਰਿਕਾਰਡ HG-346।

• ਅੰਨ੍ਹੇਪਣ / ਨਜ਼ਰ ਮੁੜ ਪਰਤਣ ਵਾਲਾ ਪੱਖ ਇੱਕ ਕਰਾਮਾਤੀ ਬਿਰਤਾਂਤ ਹੈ ਅਤੇ ਇਸ ਨੂੰ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਤੇ ਤਸਦੀਕ ਕੀਤੇ ਤੱਥ ਵਜੋਂ ਨਹੀਂ ਲਿਖਿਆ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ।

• ਸਰੋਤ ਪਿੰਡ ਦੇ ਧੁਰਾਖੰਡ ਦਿੰਦਾ ਹੈ, ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਦੇ ਤਸਦੀਕ ਕੀਤੇ ਦਾਖਲੇ ਦਾ ਪਿੰਨ ਨਹੀਂ।

• नया स्थायी रिकॉर्ड HG-346।

• अंधेपन और दृष्टि लौटने का अंश करामात-कथा है और इसे स्वतंत्र रूप से सत्यापित तथ्य के रूप में नहीं लिखा जाना चाहिए।

• स्रोत गांव के निर्देशांक देता है, सत्यापित गुरुद्वारा प्रवेश-बिंदु नहीं।

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ

Association confidenceਸੰਬੰਧ ਭਰੋਸਾसंबंध विश्वास: High for the Guru’s visit and existence of the commemorative shrine; miracle details are tradition-levelਗੁਰੂ ਜੀ ਦੀ ਯਾਤਰਾ ਅਤੇ ਯਾਦਗਾਰੀ ਅਸਥਾਨ ਦੇ ਹੋਣ ਬਾਰੇ ਉੱਚੀ; ਕਰਾਮਾਤ ਦੇ ਵੇਰਵੇ ਰਵਾਇਤੀ ਪੱਧਰ ਦੇ ਹਨगुरु जी की यात्रा और स्मारक स्थान के अस्तित्व के लिए उच्च; करामात के विवरण परंपरा-स्तर के हैं

Narrative confidenceਬਿਰਤਾਂਤ ਭਰੋਸਾवर्णन विश्वास: Mixed: visit and shrine are strong; the horse-theft/blindness story and well-digging details are devotional/local tradition.ਰਲੀ-ਮਿਲੀ: ਯਾਤਰਾ ਅਤੇ ਅਸਥਾਨ ਪੱਕੇ ਹਨ; ਘੋੜੇ ਦੀ ਚੋਰੀ / ਅੰਨ੍ਹੇਪਣ ਵਾਲੀ ਕਹਾਣੀ ਅਤੇ ਖੂਹ ਪੁੱਟਣ ਦੇ ਵੇਰਵੇ ਸ਼ਰਧਾ ਭਰੀ / ਸਥਾਨਕ ਰਵਾਇਤ ਹਨ।मिला-जुला: यात्रा और स्थान मजबूत हैं; घोड़े चुराने तथा अंधेपन की कथा और खूह खुदवाने के विवरण श्रद्धा परंपरा / स्थानीय परंपरा हैं।