HG-594
Gurdwara Manji Sahib Chhevin Patshahi / Karir Sahib, Littarਗੁਰਦੁਆਰਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਛੇਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ, ਲਿੱਤਰGurdwara Manji Sahib Chhevin Patshahi / Karir Sahib, Littar
ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਛੇਵੀਂ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ, ਲਿੱਤਰ
Ludhiana, Punjab, Indiaਲੁਧਿਆਣਾ, ਪੰਜਾਬ, ਭਾਰਤलुधियाना, पंजाब, भारत
- Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
- Guru Hargobind Sahib Jiਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀगुरु हरगोबिंद साहिब जी
- Periodਸਮਾਂकाल
- Malwa sojourn, 1631-32; present hall built 1972ਮਾਲਵਾ ਵਾਸਾ, 1631 ਤੋਂ 32; ਮੌਜੂਦਾ ਹਾਲ 1972 ਵਿੱਚ ਬਣਿਆमालवा प्रवास, 1631-32; वर्तमान हॉल 1972 में बना
- Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
- Sixth-Guru tree-halt historical gurdwaraਛੇਵੇਂ-ਗੁਰੂ ਦੇ ਰੁੱਖ-ਹੇਠ ਠਹਿਰਾਅ ਵਾਲਾ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾछठे गुरु के वृक्ष-पड़ाव का ऐतिहासिक गुरुद्वारा
- Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
- Historical shrine; standard source records SGPC management.ਇਤਿਹਾਸਕ ਅਸਥਾਨ; ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ SGPC ਪ੍ਰਬੰਧ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ।ऐतिहासिक गुरुद्वारा; मानक स्रोत शिरोमणि कमेटी के प्रबंध को दर्ज करता है।
- Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
- Pending exact public entrance verification.
Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय
Littar preserves a historical Manji Sahib, also called Karir Sahib, associated with a brief halt of Guru Hargobind Sahib Ji during the Malwa journey.
ਲਿੱਟਰ ਇੱਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਜਿਸ ਨੂੰ ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਵੀ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਨੂੰ ਸਾਂਭੀ ਰੱਖਦਾ ਹੈ, ਜੋ ਮਾਲਵਾ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੇ ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਦੇ ਠਹਿਰਾਅ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤ ਹੈ।
लित्तर में एक ऐतिहासिक मंजी साहिब है, जिसे करीर साहिब भी कहते हैं और जो मालवा यात्रा के दौरान गुरु हरगोबिंद साहिब जी के एक संक्षिप्त पड़ाव से जुड़ा है।
Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है
The shrine has a stable independent identity, with the local Karir Sahib name preserving the remembered tree association and a documented 1972 building layer.
ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਇੱਕ ਸਥਿਰ ਸੁਤੰਤਰ ਪਛਾਣ ਹੈ, ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਸਥਾਨਕ ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਨਾਮ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਜਾਂਦੇ ਰੁੱਖ ਦੇ ਸੰਬੰਧ ਨੂੰ ਸਾਂਭਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇੱਕ ਦਸਤਾਵੇਜ਼ੀ 1972 ਦੀ ਇਮਾਰਤ ਪਰਤ ਹੈ।
इस गुरुद्वारे की स्थिर स्वतंत्र पहचान है, जहाँ स्थानीय करीर साहिब नाम पेड़ से जुड़ी स्मृति को सँजोए है और 1972 की इमारत परत प्रलेखित है।
Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास
The standard reference records Guru Hargobind Sahib Ji as having stayed briefly at Littar under a karir tree during 1631-32. The shrine was historically served by Udasi priests; the present flat-roofed rectangular hall with verandahs was constructed in 1972. Pothi separates the seventeenth-century visit tradition from the modern building date.
ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲਾ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ 1631 ਤੋਂ 32 ਦੌਰਾਨ ਲਿੱਟਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਕਰੀਰ ਦੇ ਰੁੱਖ ਹੇਠ ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਲਈ ਠਹਿਰੇ। ਇਸ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਇਤਿਹਾਸਕ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਉਦਾਸੀ ਪੁਜਾਰੀਆਂ ਵੱਲੋਂ ਸੇਵਾ ਕੀਤੀ ਜਾਂਦੀ ਸੀ; ਬਰਾਂਡਿਆਂ ਵਾਲਾ ਮੌਜੂਦਾ ਸਪਾਟ-ਛੱਤ ਵਾਲਾ ਆਇਤਾਕਾਰ ਹਾਲ 1972 ਵਿੱਚ ਬਣਾਇਆ ਗਿਆ। ਪੋਥੀ ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਆਗਮਨ ਰਵਾਇਤ ਨੂੰ ਆਧੁਨਿਕ ਇਮਾਰਤ ਦੀ ਮਿਤੀ ਤੋਂ ਵੱਖਰਾ ਕਰਦੀ ਹੈ।
मानक संदर्भ ग्रंथ दर्ज करता है कि गुरु हरगोबिंद साहिब जी 1631-32 के दौरान लित्तर में करीर के पेड़ के नीचे थोड़े समय ठहरे। इस गुरुद्वारे की सेवा ऐतिहासिक रूप से उदासी पुजारियों ने की; बरामदों सहित वर्तमान सपाट छत वाला आयताकार हॉल 1972 में बनाया गया। पोथी सत्रहवीं सदी की आगमन परंपरा को आधुनिक निर्माण तिथि से अलग रखती है।
What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ
Guru Hargobind Sahib Ji is remembered resting briefly at Littar under a karir tree.
ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਲਿੱਟਰ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਕਰੀਰ ਦੇ ਰੁੱਖ ਹੇਠ ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਲਈ ਵਿਸ਼ਰਾਮ ਕਰਨ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।
गुरु हरगोबिंद साहिब जी को लित्तर में करीर के पेड़ के नीचे थोड़ी देर विश्राम करते हुए स्मरण किया जाता है।
Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ
• Guru Hargobind Sahib Ji - principal association.
• Sant Narain Das - remembered among the later Udasi custodians.
• ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ · ਮੁੱਖ ਸੰਬੰਧ।
• ਸੰਤ ਨਰੈਣ ਦਾਸ · ਬਾਅਦ ਦੇ ਉਦਾਸੀ ਸਾਂਭ-ਸੰਭਾਲਕਾਂ ਵਿੱਚੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਜਾਂਦੇ ਹਨ।
• गुरु हरगोबिंद साहिब जी, मुख्य संबंध।
• संत नारायण दास, बाद के उदासी सेवादारों में स्मरण किए जाते हैं।
Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ
• Manji Sahib / Karir Sahib identity.
• Flat-roofed rectangular hall built 1972.
• Verandah on three sides.
• ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ / ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਪਛਾਣ।
• 1972 ਵਿੱਚ ਬਣਿਆ ਸਪਾਟ-ਛੱਤ ਵਾਲਾ ਆਇਤਾਕਾਰ ਹਾਲ।
• ਤਿੰਨ ਪਾਸੇ ਬਰਾਂਡਾ।
• मंजी साहिब · करीर साहिब की पहचान।
• 1972 में बना सपाट छत वाला आयताकार हॉल।
• तीन ओर बरामदा।
Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत
The standing 1972 hall is later memorial fabric. The source does not establish that any present tree is demonstrably the same seventeenth-century tree.
ਖੜ੍ਹਾ 1972 ਦਾ ਹਾਲ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰੀ ਬਣਤਰ ਹੈ। ਸਰੋਤ ਇਹ ਸਥਾਪਿਤ ਨਹੀਂ ਕਰਦਾ ਕਿ ਕੋਈ ਮੌਜੂਦਾ ਰੁੱਖ ਸਿੱਧ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਉਹੀ ਸਤਾਰ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦਾ ਰੁੱਖ ਹੈ।
खड़ा 1972 का हॉल बाद की स्मारक सामग्री है। स्रोत यह स्थापित नहीं करता कि वर्तमान कोई पेड़ प्रमाणित रूप से सत्रहवीं सदी वाला वही पेड़ है।
Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा
• 1631-32: Guru Hargobind Sahib Ji is remembered staying briefly at Littar. • Later period: A shrine develops and becomes known locally as Karir Sahib. • 1972: Present hall constructed. • 2026 Pothi status: Entrance and any surviving-tree claim require verification.
• 1631 ਤੋਂ 32: ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਲਿੱਟਰ ਵਿੱਚ ਥੋੜ੍ਹੇ ਸਮੇਂ ਲਈ ਠਹਿਰਨ ਵਜੋਂ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਜਾਂਦੇ ਹਨ। • ਬਾਅਦ ਦਾ ਕਾਲ: ਇੱਕ ਅਸਥਾਨ ਵਿਕਸਿਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਸਥਾਨਕ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਵਜੋਂ ਜਾਣਿਆ ਜਾਣ ਲੱਗਦਾ ਹੈ। • 1972: ਮੌਜੂਦਾ ਹਾਲ ਬਣਾਇਆ ਗਿਆ। • 2026 ਪੋਥੀ ਸਥਿਤੀ: ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ ਅਤੇ ਕਿਸੇ ਵੀ ਬਚੇ ਹੋਏ ਰੁੱਖ ਦਾ ਦਾਅਵਾ ਪੜਤਾਲ ਦੀ ਲੋੜ ਰੱਖਦਾ ਹੈ।
• 1631-32: गुरु हरगोबिंद साहिब जी लित्तर में थोड़े समय ठहरते हुए स्मरण किए जाते हैं। • बाद का काल: एक गुरुद्वारा विकसित होता है और स्थानीय स्तर पर करीर साहिब के नाम से जाना जाने लगता है। • 1972: वर्तमान हॉल बनाया जाता है। • 2026 पोथी स्थिति: प्रवेश द्वार और पेड़ के बचे रहने के किसी भी दावे की पुष्टि आवश्यक है।
Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ
• Raikot-area Guru Hargobind route collection.
• Chakar HG-596 - later two-Guru route site south of Jagraon.
• ਰਾਏਕੋਟ-ਖੇਤਰ ਦਾ ਗੁਰੂ ਹਰਗੋਬਿੰਦ ਰੂਟ ਸੰਗ੍ਰਹਿ।
• ਚੱਕਰ HG-596 · ਜਗਰਾਓਂ ਦੇ ਦੱਖਣ ਵਿੱਚ ਬਾਅਦ ਦਾ ਦੋ-ਗੁਰੂ ਰੂਟ ਸਥਾਨ।
• रायकोट क्षेत्र का गुरु हरगोबिंद मार्ग संग्रह।
• चकर HG-596, जगराओं के दक्षिण का बाद वाला दो-गुरु मार्ग स्थल।
Verified Relics / Manuscripts / Weaponsਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਿਸ਼ਾਨੀਆਂ / ਖਰੜੇ / ਸ਼ਸਤਰप्रमाणित निशानियाँ / पांडुलिपियाँ / शस्त्र
No portable relic is authenticated. Any karir-tree continuity claim must remain unverified unless independently documented.
ਕੋਈ ਵੀ ਲਿਜਾਈ ਜਾ ਸਕਣ ਵਾਲੀ ਵਸਤੂ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਕਰੀਰ-ਰੁੱਖ ਦੀ ਨਿਰੰਤਰਤਾ ਦਾ ਕੋਈ ਵੀ ਦਾਅਵਾ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਦਸਤਾਵੇਜ਼ੀ ਨਾ ਹੋਣ ਤੱਕ ਅਪੁਸ਼ਟ ਰਹਿਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।
कोई ले जाने योग्य अवशेष प्रमाणित नहीं है। करीर के पेड़ की निरंतरता का कोई भी दावा तब तक असत्यापित ही रहना चाहिए, जब तक वह स्वतंत्र रूप से प्रलेखित न हो।
Access / Managementਪਹੁੰਚ / ਪ੍ਰਬੰਧपहुँच / प्रबंध
Exact entrance is Pending.
ਸਹੀ ਪ੍ਰਵੇਸ਼ ਦੁਆਰ ਪੜਤਾਲ ਅਧੀਨ ਹੈ।
सटीक प्रवेश द्वार लंबित है।
What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं
Visitors should encounter the later Manji Sahib/Karir Sahib building associated with the Guru halt tradition.
ਦਰਸ਼ਕਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਠਹਿਰਾਅ ਰਵਾਇਤ ਨਾਲ ਸੰਬੰਧਿਤ ਬਾਅਦ ਦੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ/ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਇਮਾਰਤ ਮਿਲਣੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ।
दर्शनार्थियों को गुरु जी के पड़ाव की परंपरा से जुड़ी बाद की मंजी साहिब · करीर साहिब इमारत मिलनी चाहिए।
Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद
• TREE CONTROL: the name Karir Sahib preserves the narrative; it does not authenticate a living tree as Guru-period.
• BUILDING CONTROL: 1972 hall is modern memorial architecture.
• ਰੁੱਖ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਕਰੀਰ ਸਾਹਿਬ ਨਾਮ ਬਿਰਤਾਂਤ ਨੂੰ ਸਾਂਭਦਾ ਹੈ; ਇਹ ਕਿਸੇ ਜੀਵਤ ਰੁੱਖ ਨੂੰ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦਾ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਹੀਂ ਕਰਦਾ।
• ਇਮਾਰਤ ਨਿਯੰਤਰਣ: 1972 ਦਾ ਹਾਲ ਆਧੁਨਿਕ ਯਾਦਗਾਰੀ ਆਰਕੀਟੈਕਚਰ ਹੈ।
• वृक्ष नियंत्रण: करीर साहिब नाम वृत्तांत को सुरक्षित रखता है; यह किसी जीवित पेड़ को गुरु-कालीन प्रमाणित नहीं करता।
• इमारत नियंत्रण: 1972 का हॉल आधुनिक स्मारक स्थापत्य है।
Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ
- 1. The Sikh Encyclopedia - Littar - https://www.thesikhencyclopedia.com/littar/