HG-423

Gurdwara Thehri Sahib, Thehriਗੁਰਦੁਆਰਾ ਠੇਹੜੀ ਸਾਹਿਬ, ਠੇਹੜੀGurdwara Thehri Sahib, Thehri

ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਠੇਹੜੀ ਸਾਹਿਬ, ਠੇਹੜੀ

Sri Muktsar Sahib, Punjab, Indiaਸ੍ਰੀ ਮੁਕਤਸਰ ਸਾਹਿਬ, ਪੰਜਾਬ, ਭਾਰਤश्री मुक्तसर साहिब, पंजाब, भारत

Guru Gobind Singh Jiਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀगुरु गोबिंद सिंह जी
Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
Guru Gobind Singh Ji; Hukam Nath and Qasim Bhatti in Sakhi Pothi traditionਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ; ਸਾਖੀ ਪੋਥੀ ਪਰੰਪਰਾ ਵਿੱਚ ਹੁਕਮ ਨਾਥ ਅਤੇ ਕਾਸਿਮ ਭੱਟੀगुरु गोबिंद सिंह जी; साखी पोथी परंपरा में हुकम नाथ और कासिम भट्टी
Periodਸਮਾਂकाल
1706 Muktsar-Talwandi Sabo journey1706 ਮੁਕਤਸਰ-ਤਲਵੰਡੀ ਸਾਬੋ ਯਾਤਰਾ1706 मुक्तसर-तलवंडी साबो यात्रा
Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
Historical gurdwara raised in 1913; affiliated to SGPC in the standard reference; renovation/custodianship status should be rechecked before publication1913 ਵਿੱਚ ਉਸਰਿਆ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ; ਮਿਆਰੀ ਹਵਾਲੇ ਵਿੱਚ ਐਸ.ਜੀ.ਪੀ.ਸੀ. ਨਾਲ ਜੁੜਿਆ; ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਨਵੀਨੀਕਰਨ/ਸੇਵਾ-ਸੰਭਾਲ ਦੀ ਸਥਿਤੀ ਮੁੜ ਜਾਂਚੀ ਜਾਣੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ1913 में बना ऐतिहासिक गुरुद्वारा; मानक संदर्भ के अनुसार शिरोमणि कमेटी से संबद्ध; प्रकाशन से पहले नवीनीकरण/सेवादारी की स्थिति फिर से जाँची जानी चाहिए
Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
Pending exact entrance-pin verification before app publication.

Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय

Thehri Sahib marks a Guru Gobind Singh Ji halt west of Giddarbaha on the 1706 route from Muktsar toward Talwandi Sabo.

ਥੇਹੜੀ ਸਾਹਿਬ 1706 ਦੇ ਮੁਕਤਸਰ ਤੋਂ ਤਲਵੰਡੀ ਸਾਬੋ ਵੱਲ ਦੇ ਰਾਹ ਉੱਤੇ ਗਿੱਦੜਬਾਹਾ ਤੋਂ ਪੱਛਮ ਵੱਲ ਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੇ ਇੱਕ ਠਹਿਰਾਅ ਦਾ ਚਿੰਨ੍ਹ ਹੈ।

ठेहरी साहिब मुक्तसर से तलवंडी साबो के 1706 के मार्ग पर गिद्दड़बाहा के पश्चिम में गुरु गोबिंद सिंह जी के पड़ाव का चिह्न है।

Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है

This standard-reference shrine fills an important geographic gap between the Muktsar battle cluster and the Bathinda-area route sites.

ਇਹ ਮਿਆਰੀ-ਹਵਾਲਾ ਅਸਥਾਨ ਮੁਕਤਸਰ ਦੀ ਜੰਗ ਦੇ ਸਮੂਹ ਅਤੇ ਬਠਿੰਡਾ-ਖੇਤਰ ਦੇ ਯਾਤਰਾ ਅਸਥਾਨਾਂ ਵਿਚਕਾਰ ਇੱਕ ਅਹਿਮ ਭੂਗੋਲਿਕ ਖਾਲੀ ਥਾਂ ਭਰਦਾ ਹੈ।

मानक संदर्भ में दर्ज यह स्थान मुक्तसर के जंग समूह और बठिंडा क्षेत्र के मार्ग स्थलों के बीच एक महत्वपूर्ण भौगोलिक अंतर को भरता है।

Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास

The Sikh Encyclopedia identifies Thehri as sacred to Guru Gobind Singh Ji and places the visit on his 1706 journey from Muktsar to Talwandi Sabo. Sakhi Pothi preserves the episode involving yogi Hukam Nath and the grave of Qasim Bhatti, in which accompanying Sikhs challenged what they understood as a breach of the code and the Guru accepted their vigilance. Gurdwara Thehri Sahib was raised in 1913 near a group of jand trees marking the halt.

ਸਿੱਖ ਐਨਸਾਈਕਲੋਪੀਡੀਆ ਥੇਹੜੀ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ ਲਈ ਪਵਿੱਤਰ ਵਜੋਂ ਪਛਾਣਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਇਸ ਯਾਤਰਾ ਨੂੰ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੀ 1706 ਦੀ ਮੁਕਤਸਰ ਤੋਂ ਤਲਵੰਡੀ ਸਾਬੋ ਯਾਤਰਾ ਉੱਤੇ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। ਸਾਖੀ ਪੋਥੀ ਜੋਗੀ ਹੁਕਮ ਨਾਥ ਅਤੇ ਕਾਸਿਮ ਭੱਟੀ ਦੀ ਕਬਰ ਨਾਲ ਜੁੜੀ ਘਟਨਾ ਸਾਂਭਦੀ ਹੈ, ਜਿਸ ਵਿੱਚ ਨਾਲ ਦੇ ਸਿੱਖਾਂ ਨੇ ਉਸ ਗੱਲ ਉੱਤੇ ਇਤਰਾਜ਼ ਕੀਤਾ ਜਿਸ ਨੂੰ ਉਹ ਮਰਿਆਦਾ ਦੀ ਉਲੰਘਣਾ ਸਮਝਦੇ ਸਨ, ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਜੀ ਨੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੀ ਚੌਕਸੀ ਨੂੰ ਪ੍ਰਵਾਨ ਕੀਤਾ। ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਥੇਹੜੀ ਸਾਹਿਬ 1913 ਵਿੱਚ ਪੜਾਅ ਦਾ ਚਿੰਨ੍ਹ ਦੱਸਦੇ ਜੰਡ ਦੇ ਰੁੱਖਾਂ ਦੇ ਸਮੂਹ ਨੇੜੇ ਉਸਾਰਿਆ ਗਿਆ।

सिख विश्वकोश ठेहरी को गुरु गोबिंद सिंह जी से जुड़ा पवित्र स्थान बताता है और इस आगमन को उनकी 1706 की मुक्तसर से तलवंडी साबो की यात्रा पर रखता है। साखी पोथी योगी हुकम नाथ और कासिम भट्टी की कब्र से जुड़ा प्रसंग सुरक्षित रखती है, जिसमें साथ चल रहे सिखों ने उस बात पर आपत्ति की जिसे उन्होंने रहत का उल्लंघन समझा, और गुरु जी ने उनकी सतर्कता को स्वीकार किया। गुरुद्वारा ठेहरी साहिब 1913 में जंड के वृक्षों के एक समूह के पास बनाया गया, जो उस पड़ाव का चिह्न है।

What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ

Guru Gobind Singh Ji halted at Thehri during the Muktsar-Talwandi Sabo journey.

ਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ ਮੁਕਤਸਰ-ਤਲਵੰਡੀ ਸਾਬੋ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਥੇਹੜੀ ਵਿਖੇ ਠਹਿਰੇ।

गुरु गोबिंद सिंह जी मुक्तसर-तलवंडी साबो यात्रा के दौरान ठेहरी में ठहरे।

Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ

Guru Gobind Singh Ji; Hukam Nath and Qasim Bhatti in traditional narrative; travelling Sikhs.

ਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ; ਪਰੰਪਰਾਗਤ ਬਿਰਤਾਂਤ ਵਿੱਚ ਹੁਕਮ ਨਾਥ ਅਤੇ ਕਾਸਿਮ ਭੱਟੀ; ਯਾਤਰਾ ਕਰ ਰਹੇ ਸਿੱਖ।

गुरु गोबिंद सिंह जी; परंपरागत कथा में हुकम नाथ और कासिम भट्टी; यात्रा करते सिख।

Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ

• 1913 historical gurdwara.

• Traditional group of jand trees marking the halt landscape.

• Route position west of Giddarbaha.

• 1913 ਦਾ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ।

• ਪੜਾਅ ਦੇ ਦ੍ਰਿਸ਼ ਨੂੰ ਦੱਸਦਾ ਜੰਡ ਦੇ ਰੁੱਖਾਂ ਦਾ ਪਰੰਪਰਾਗਤ ਸਮੂਹ।

• ਗਿੱਦੜਬਾਹਾ ਤੋਂ ਪੱਛਮ ਵੱਲ ਯਾਤਰਾ ਸਥਿਤੀ।

• 1913 का ऐतिहासिक गुरुद्वारा।

• पड़ाव के परिदृश्य को चिह्नित करता जंड के वृक्षों का परंपरागत समूह।

• गिद्दड़बाहा के पश्चिम में मार्ग पर स्थिति।

Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत

The 1913 gurdwara is a later memorial to the 1706 halt. Any surviving trees should be field-verified before being described as Guru-period originals.

1913 ਦਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ 1706 ਦੇ ਠਹਿਰਾਅ ਦੀ ਬਾਅਦ ਦੀ ਯਾਦਗਾਰ ਹੈ। ਕਿਸੇ ਵੀ ਬਚੇ ਹੋਏ ਰੁੱਖ ਨੂੰ ਗੁਰੂ-ਕਾਲ ਦੇ ਮੂਲ ਵਜੋਂ ਬਿਆਨ ਕਰਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਖੇਤਰ ਵਿੱਚ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕੀਤੀ ਜਾਣੀ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ।

1913 का गुरुद्वारा 1706 के पड़ाव का बाद का स्मारक है। बचे हुए किसी भी वृक्ष को गुरु-कालीन मूल बताने से पहले क्षेत्र में पुष्टि की जानी चाहिए।

Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा

• 1706: Guru Gobind Singh Ji visit during the Muktsar-Talwandi Sabo journey. • 1913: Gurdwara Thehri Sahib raised at the remembered site. • Present: Active historical shrine; current renovation/custodianship to verify.

• 1706: ਮੁਕਤਸਰ-ਤਲਵੰਡੀ ਸਾਬੋ ਯਾਤਰਾ ਦੌਰਾਨ ਗੁਰੂ ਗੋਬਿੰਦ ਸਿੰਘ ਜੀ ਦੀ ਯਾਤਰਾ। • 1913: ਯਾਦ ਕੀਤੀ ਥਾਂ ਉੱਤੇ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਥੇਹੜੀ ਸਾਹਿਬ ਉਸਾਰਿਆ ਗਿਆ। • ਵਰਤਮਾਨ: ਸਰਗਰਮ ਇਤਿਹਾਸਕ ਅਸਥਾਨ; ਮੌਜੂਦਾ ਨਵੀਨੀਕਰਨ/ਸੇਵਾ-ਸੰਭਾਲ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਬਾਕੀ।

• 1706: मुक्तसर-तलवंडी साबो यात्रा के दौरान गुरु गोबिंद सिंह जी का आगमन। • 1913: स्मरण किए गए स्थान पर गुरुद्वारा ठेहरी साहिब बना। • वर्तमान: सक्रिय ऐतिहासिक स्थान; वर्तमान नवीनीकरण/सेवादारी की पुष्टि शेष।

Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ

• HG-064-HG-066 and HG-391 - Muktsar battle shrines.

• HG-417/HG-418 - Jangi Rana/Bambiha network.

• HG-413 - Jassi Bagwali.

• HG-064 ਤੋਂ HG-066 ਅਤੇ HG-391 · ਮੁਕਤਸਰ ਦੀ ਜੰਗ ਦੇ ਅਸਥਾਨ।

• HG-417/HG-418 · ਜੰਗੀ ਰਾਣਾ/ਬੰਬੀਹਾ ਨੈੱਟਵਰਕ।

• HG-413 · ਜੱਸੀ ਬਾਗਵਾਲੀ।

• HG-064 से HG-066 और HG-391 - मुक्तसर के जंग से जुड़े स्थान।

• HG-417/HG-418 - जंगी राणा/बंबीहा नेटवर्क।

• HG-413 - जस्सी बागवाली।

What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं

Visitors can see the historical gurdwara; Pothi should not state the Sakhi Pothi disciplinary episode as independently documented fact.

ਦਰਸ਼ਕ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਦੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨ; ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਸਾਖੀ ਪੋਥੀ ਦੀ ਅਨੁਸ਼ਾਸਨੀ ਘਟਨਾ ਨੂੰ ਸੁਤੰਤਰ ਤੌਰ ਉੱਤੇ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਤੱਥ ਵਜੋਂ ਨਹੀਂ ਦੱਸਣਾ ਚਾਹੀਦਾ।

दर्शक ऐतिहासिक गुरुद्वारा देख सकते हैं; पोथी को साखी पोथी के अनुशासन संबंधी प्रसंग को स्वतंत्र रूप से प्रमाणित तथ्य के रूप में नहीं बताना चाहिए।

Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद

• NEW PERMANENT RECORD HG-423.

• NARRATIVE CONTROL: grave-salutation/tankhah episode remains traditional Sikh literature.

• ਨਵਾਂ ਸਥਾਈ ਰਿਕਾਰਡ HG-423।

• ਬਿਰਤਾਂਤ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਕਬਰ-ਸਲਾਮੀ/ਤਨਖਾਹ ਘਟਨਾ ਪਰੰਪਰਾਗਤ ਸਿੱਖ ਸਾਹਿਤ ਰਹਿੰਦੀ ਹੈ।

• नया स्थायी रिकॉर्ड HG-423।

• कथा नियंत्रण: कब्र को प्रणाम/तनखाह वाला प्रसंग परंपरागत सिख साहित्य बना रहता है।

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ

Association confidenceਸੰਬੰਧ ਭਰੋਸਾसंबंध विश्वास: High for the physical shrine and Guru visit in The Encyclopedia of Sikhism; grave-salutation/tankhah episode is traditional narrativeThe Encyclopedia of Sikhism ਵਿੱਚ ਭੌਤਿਕ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਗੁਰੂ ਯਾਤਰਾ ਲਈ ਉੱਚੀ; ਕਬਰ-ਸਲਾਮੀ/ਤਨਖਾਹ ਘਟਨਾ ਪਰੰਪਰਾਗਤ ਬਿਰਤਾਂਤ ਹੈभौतिक स्थान और सिख विश्वकोश में दर्ज गुरु-आगमन के लिए उच्च; कब्र को प्रणाम/तनखाह वाला प्रसंग परंपरागत कथा है

Narrative confidenceਬਿਰਤਾਂਤ ਭਰੋਸਾवर्णन विश्वास: Source-graded. Devotional, miracle, route-order and object-attribution details are kept separate from the core physical-site association.ਸ੍ਰੋਤ-ਦਰਜਾਬੰਦ। ਸ਼ਰਧਾਮਈ, ਕਰਾਮਾਤੀ, ਯਾਤਰਾ-ਕ੍ਰਮ ਅਤੇ ਵਸਤੂ-ਸਬੰਧੀ ਵੇਰਵੇ ਮੁੱਖ ਭੌਤਿਕ-ਅਸਥਾਨ ਸਬੰਧ ਤੋਂ ਵੱਖਰੇ ਰੱਖੇ ਗਏ ਹਨ।स्रोत-श्रेणीबद्ध। श्रद्धा, चमत्कार, मार्ग-क्रम और वस्तु-आरोपण संबंधी विवरण मुख्य भौतिक-स्थल संबंध से अलग रखे गए हैं।