HG-650

Gurdwara Pahili Patshahi Manji Sahib, Pinjoreਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਪਿੰਜੌਰGurdwara Pahili Patshahi Manji Sahib, Pinjore

ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ, ਪਿੰਜੌਰ

Panchkula, Haryana, Indiaਪੰਚਕੂਲਾ, ਹਰਿਆਣਾ, ਭਾਰਤपंचकूला, हरियाणा, भारत

Guru Nanak Dev Jiਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਦੇਵ ਜੀगुरु नानक देव जी3rd Udasi
Associated withਸੰਬੰਧਿਤसंबंधित
Guru Nanak Sahib Jiਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀगुरु नानक साहिब जी
Periodਸਮਾਂकाल
Standard source chronology: 15 Assu 1574 BK / 13 September 1517ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਅਨੁਸਾਰ ਕਾਲਕ੍ਰਮ: 15 ਅੱਸੂ 1574 ਬਿਕ੍ਰਮੀ / 13 ਸਤੰਬਰ 1517मानक स्रोत कालक्रम: 15 अस्सू 1574 बिक्रमी · 13 सितंबर 1517
Site typeਅਸਥਾਨ ਦੀ ਕਿਸਮस्थल प्रकार
Guru-visit manji shrineਗੁਰੂ ਦੀ ਆਮਦ ਵਾਲਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਅਸਥਾਨगुरु-आगमन मंजी स्थान
Current statusਮੌਜੂਦਾ ਸਥਿਤੀवर्तमान स्थिति
Living historical gurdwara. Standard source records local committee management under the Nada Sahib system / SGPC oversight.ਜੀਵੰਤ ਇਤਿਹਾਸਕ ਗੁਰਦੁਆਰਾ। ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਇਸ ਦਾ ਪ੍ਰਬੰਧ ਨਾਡਾ ਸਾਹਿਬ ਪ੍ਰਣਾਲੀ / ਸ਼੍ਰੋਮਣੀ ਕਮੇਟੀ ਦੀ ਨਿਗਰਾਨੀ ਹੇਠ ਸਥਾਨਕ ਕਮੇਟੀ ਦੇ ਹੱਥ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ।जीवंत ऐतिहासिक गुरुद्वारा। मानक स्रोत नाडा साहिब व्यवस्था · शिरोमणि कमेटी की देखरेख के अधीन स्थानीय कमेटी के प्रबंध को दर्ज करता है।
Coordinatesਕੋਆਰਡੀਨੇਟनिर्देशांक
Pending exact public entrance verification.

Short Overviewਸੰਖੇਪ ਝਲਕसंक्षिप्त परिचय

Pahili Patshahi Manji Sahib at Pinjore commemorates Guru Nanak Sahib Ji visiting the Dhara Mandap area and discoursing with yogis. The shrine stands close to the historic gardens and ancient remains.

ਪਿੰਜੌਰ ਵਿਖੇ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਦੀ ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ ਇਲਾਕੇ ਦੀ ਆਮਦ ਅਤੇ ਜੋਗੀਆਂ ਨਾਲ ਹੋਏ ਵਿਚਾਰ-ਵਟਾਂਦਰੇ ਦੀ ਯਾਦ ਦਿਵਾਉਂਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਅਸਥਾਨ ਇਤਿਹਾਸਕ ਬਾਗ਼ਾਂ ਅਤੇ ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਅਵਸ਼ੇਸ਼ਾਂ ਦੇ ਨੇੜੇ ਸਥਿਤ ਹੈ।

पिंजौर का पहिली पातशाही मंजी साहिब गुरु नानक साहिब जी के धारा मंडप क्षेत्र में आने और योगियों से संवाद करने का स्मरण कराता है। यह स्थान ऐतिहासिक बागों और प्राचीन अवशेषों के पास खड़ा है।

Why This Place Is Historicalਇਹ ਥਾਂ ਇਤਿਹਾਸਕ ਕਿਉਂ ਹੈयह स्थान ऐतिहासिक क्यों है

The standard source gives a specific shrine, physical location, traditional chronology and later patronage. Its legal history also confirms that Panjore Pahili Patshahi was treated as a distinct Sikh gurdwara institution.

ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਇੱਕ ਖ਼ਾਸ ਅਸਥਾਨ, ਭੌਤਿਕ ਸਥਿਤੀ, ਰਵਾਇਤੀ ਕਾਲਕ੍ਰਮ ਅਤੇ ਬਾਅਦ ਦੀ ਸਰਪ੍ਰਸਤੀ ਦਾ ਵੇਰਵਾ ਦਿੰਦਾ ਹੈ। ਇਸ ਦਾ ਕਾਨੂੰਨੀ ਇਤਿਹਾਸ ਵੀ ਇਸ ਗੱਲ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਕਰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਪੰਜੋਰ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਨੂੰ ਇੱਕ ਵੱਖਰੀ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਸੰਸਥਾ ਵਜੋਂ ਮੰਨਿਆ ਗਿਆ।

मानक स्रोत एक विशिष्ट स्थान, भौतिक स्थिति, परंपरागत कालक्रम और बाद का संरक्षण बताता है। इसका कानूनी इतिहास भी पुष्टि करता है कि पंजोर पहिली पातशाही को एक अलग सिख गुरुद्वारा संस्था माना गया।

Full Historyਪੂਰਾ ਇਤਿਹਾਸपूरा इतिहास

The Sikh Encyclopedia places Gurdwara Pahili Patshahi Manji Sahib close to the ancient Dhara Mandap remains, about 75 metres from the Yadavindra Gardens. It records Guru Nanak Sahib Ji arriving from Kalka on 15 Assu 1574 BK / 13 September 1517 and teaching yogis gathered there about the futility of self-torture and renunciation as a path to liberation. A small manji platform marked the site until Maharaja Karam Singh of Patiala had a more substantial gurdwara constructed. Later legal history under the Sikh Gurdwaras Act recognizes the Panjore Pahili Patshahi institution as a Sikh gurdwara.

ਸਿੱਖ ਐਨਸਾਈਕਲੋਪੀਡੀਆ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਨੂੰ ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ ਅਵਸ਼ੇਸ਼ਾਂ ਦੇ ਨੇੜੇ, ਯਾਦਵਿੰਦਰਾ ਗਾਰਡਨਜ਼ ਤੋਂ ਲਗਭਗ 75 ਮੀਟਰ ਦੀ ਦੂਰੀ ਉੱਤੇ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ ਕਿ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ 15 ਅੱਸੂ 1574 ਬਿਕ੍ਰਮੀ / 13 ਸਤੰਬਰ 1517 ਨੂੰ ਕਾਲਕਾ ਤੋਂ ਪਹੁੰਚੇ ਅਤੇ ਉੱਥੇ ਇਕੱਠੇ ਹੋਏ ਜੋਗੀਆਂ ਨੂੰ ਸਿਖਾਇਆ ਕਿ ਮੁਕਤੀ ਦੇ ਰਾਹ ਵਜੋਂ ਸਵੈ-ਪੀੜਾ ਅਤੇ ਤਿਆਗ ਵਿਅਰਥ ਹਨ। ਇਸ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਇੱਕ ਛੋਟੇ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਦੇ ਥੜ੍ਹੇ ਨੇ ਕੀਤੀ, ਜਦ ਤੱਕ ਪਟਿਆਲਾ ਦੇ ਮਹਾਰਾਜਾ ਕਰਮ ਸਿੰਘ ਨੇ ਇੱਕ ਵੱਡਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਨਾ ਬਣਵਾਇਆ। ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਐਕਟ ਹੇਠ ਕਾਨੂੰਨੀ ਇਤਿਹਾਸ ਪੰਜੋਰ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਸੰਸਥਾ ਨੂੰ ਇੱਕ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਵਜੋਂ ਮੰਨਦਾ ਹੈ।

सिख विश्वकोश गुरुद्वारा पहिली पातशाही मंजी साहिब को प्राचीन धारा मंडप अवशेषों के पास, यादविंद्रा गार्डन से लगभग 75 मीटर की दूरी पर बताता है। यह दर्ज करता है कि गुरु नानक साहिब जी 15 अस्सू 1574 बिक्रमी · 13 सितंबर 1517 को कालका से यहाँ पहुँचे और वहाँ एकत्रित योगियों को सिखाया कि मुक्ति के मार्ग के रूप में शरीर को कष्ट देना और त्याग व्यर्थ हैं। एक छोटा मंजी चबूतरा इस स्थान को चिह्नित करता रहा, जब तक पटियाला के महाराजा करम सिंह ने एक अधिक ठोस गुरुद्वारा नहीं बनवाया। बाद में सिख गुरुद्वारा एक्ट के अंतर्गत कानूनी इतिहास पंजोर पहिली पातशाही संस्था को एक सिख गुरुद्वारे के रूप में मान्यता देता है।

What Happened Hereਇੱਥੇ ਕੀ ਹੋਇਆयहाँ क्या हुआ

Guru Nanak Sahib Ji is remembered as teaching assembled yogis at or near Dhara Mandap. The theological content of the encounter belongs to traditional Sikh historical memory.

ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ ਵਿਖੇ ਜਾਂ ਉਸ ਦੇ ਨੇੜੇ ਇਕੱਠੇ ਹੋਏ ਜੋਗੀਆਂ ਨੂੰ ਉਪਦੇਸ਼ ਦਿੰਦਿਆਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਇਸ ਭੇਟ ਦਾ ਧਾਰਮਿਕ ਵਿਸ਼ਾ-ਵਸਤੂ ਰਵਾਇਤੀ ਸਿੱਖ ਇਤਿਹਾਸਕ ਯਾਦ ਦਾ ਹਿੱਸਾ ਹੈ।

स्मरण किया जाता है कि गुरु नानक साहिब जी ने धारा मंडप में या उसके पास एकत्रित योगियों को उपदेश दिया। इस भेंट की धार्मिक विषयवस्तु परंपरागत सिख ऐतिहासिक स्मृति का अंग है।

Gurus and Historical Figures Connected With This Siteਇਸ ਥਾਂ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਸ਼ਖ਼ਸੀਅਤਾਂइस स्थान से जुड़े गुरु साहिबान और ऐतिहासिक हस्तियाँ

• Guru Nanak Sahib Ji - principal association.

• Maharaja Karam Singh of Patiala - later patron credited with building the substantial shrine.

• ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ · ਮੁੱਖ ਸਬੰਧ।

• ਪਟਿਆਲਾ ਦੇ ਮਹਾਰਾਜਾ ਕਰਮ ਸਿੰਘ · ਬਾਅਦ ਦੇ ਸਰਪ੍ਰਸਤ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਵੱਡੇ ਅਸਥਾਨ ਦੇ ਨਿਰਮਾਣ ਦਾ ਸਿਹਰਾ ਦਿੱਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।

• गुरु नानक साहिब जी, प्रमुख संबंध।

• पटियाला के महाराजा करम सिंह, बाद के संरक्षक जिन्हें ठोस स्थान बनवाने का श्रेय दिया जाता है।

Historical Structures and Featuresਇਤਿਹਾਸਕ ਇਮਾਰਤਾਂ ਤੇ ਖ਼ਾਸੀਅਤਾਂऐतिहासिक इमारतें और विशेषताएँ

• Manji / platform marking the remembered Guru site.

• Raised-plinth gurdwara close to the Yadavindra Gardens / Dhara Mandap remains.

• Later domed central structure described in the standard source.

• ਯਾਦਗਾਰੀ ਗੁਰੂ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ / ਥੜ੍ਹਾ।

• ਯਾਦਵਿੰਦਰਾ ਗਾਰਡਨਜ਼ / ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ ਅਵਸ਼ੇਸ਼ਾਂ ਦੇ ਨੇੜੇ ਉੱਚੇ ਚਬੂਤਰੇ ਵਾਲਾ ਗੁਰਦੁਆਰਾ।

• ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਵਿੱਚ ਵਰਣਿਤ ਬਾਅਦ ਦਾ ਗੁੰਬਦ ਵਾਲਾ ਕੇਂਦਰੀ ਢਾਂਚਾ।

• स्मरण किए जाने वाले गुरु-स्थान को चिह्नित करती मंजी · चबूतरा।

• यादविंद्रा गार्डन · धारा मंडप अवशेषों के पास ऊँचे चबूतरे पर बना गुरुद्वारा।

• मानक स्रोत में वर्णित बाद का गुंबदयुक्त केंद्रीय ढाँचा।

Original Site vs Current Buildingਅਸਲੀ ਥਾਂ ਬਨਾਮ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤमूल स्थान बनाम वर्तमान इमारत

The remembered sacred spot predates the current architecture. A small platform existed before the larger building attributed to Maharaja Karam Singh. Pothi must not label the nineteenth-century building as a sixteenth-century structure.

ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਪਵਿੱਤਰ ਅਸਥਾਨ ਮੌਜੂਦਾ ਇਮਾਰਤ ਤੋਂ ਪੁਰਾਣਾ ਹੈ। ਮਹਾਰਾਜਾ ਕਰਮ ਸਿੰਘ ਨੂੰ ਦਿੱਤੀ ਜਾਂਦੀ ਵੱਡੀ ਇਮਾਰਤ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਇੱਥੇ ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਥੜ੍ਹਾ ਮੌਜੂਦ ਸੀ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਦੀ ਇਮਾਰਤ ਨੂੰ ਸੋਲ੍ਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦਾ ਢਾਂਚਾ ਨਹੀਂ ਦੱਸਣਾ ਚਾਹੀਦਾ।

स्मरण किया जाने वाला पवित्र स्थल वर्तमान वास्तुकला से पहले का है। महाराजा करम सिंह को श्रेय दिए जाने वाले बड़े भवन से पहले वहाँ एक छोटा चबूतरा था। पोथी को उन्नीसवीं सदी के भवन को सोलहवीं सदी का ढाँचा नहीं बताना चाहिए।

Historical Timelineਇਤਿਹਾਸਕ ਸਮਾਂ-ਰੇਖਾऐतिहासिक समय-रेखा

• 13 September 1517 - traditional chronology: Guru Nanak Sahib Ji is remembered as visiting Pinjore and discoursing with yogis at Dhara Mandap. • Pre-nineteenth century: A small manji platform marks the site. • Maharaja Karam Singh era, 1798-1845: Standard source credits the Patiala ruler with construction of the larger gurdwara. • Twentieth century legal history: Panjore Pahili Patshahi is recognized as a Sikh gurdwara under the statutory framework. • 2026 geography: Pinjore is in Panchkula district, Haryana.

• 13 ਸਤੰਬਰ 1517 · ਰਵਾਇਤੀ ਕਾਲਕ੍ਰਮ: ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਨੂੰ ਪਿੰਜੌਰ ਆ ਕੇ ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ ਵਿਖੇ ਜੋਗੀਆਂ ਨਾਲ ਵਿਚਾਰ-ਵਟਾਂਦਰਾ ਕਰਦਿਆਂ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। • ਉੱਨੀਵੀਂ ਸਦੀ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ: ਇੱਕ ਛੋਟਾ ਮੰਜੀ ਸਾਹਿਬ ਥੜ੍ਹਾ ਇਸ ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨਦੇਹੀ ਕਰਦਾ ਹੈ। • ਮਹਾਰਾਜਾ ਕਰਮ ਸਿੰਘ ਦਾ ਕਾਲ, 1798 ਤੋਂ 1845: ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਪਟਿਆਲਾ ਦੇ ਸ਼ਾਸਕ ਨੂੰ ਵੱਡੇ ਗੁਰਦੁਆਰੇ ਦੇ ਨਿਰਮਾਣ ਦਾ ਸਿਹਰਾ ਦਿੰਦਾ ਹੈ। • ਵੀਹਵੀਂ ਸਦੀ ਦਾ ਕਾਨੂੰਨੀ ਇਤਿਹਾਸ: ਪੰਜੋਰ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਨੂੰ ਕਾਨੂੰਨੀ ਢਾਂਚੇ ਹੇਠ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਵਜੋਂ ਮੰਨਿਆ ਗਿਆ। • 2026 ਦਾ ਭੂਗੋਲ: ਪਿੰਜੌਰ ਪੰਚਕੂਲਾ ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ, ਹਰਿਆਣਾ ਵਿੱਚ ਹੈ।

• 13 सितंबर 1517, परंपरागत कालक्रम: स्मरण किया जाता है कि गुरु नानक साहिब जी पिंजौर आए और धारा मंडप में योगियों से संवाद किया। • उन्नीसवीं सदी से पहले: एक छोटा मंजी चबूतरा इस स्थान को चिह्नित करता है। • महाराजा करम सिंह का काल, 1798-1845: मानक स्रोत बड़े गुरुद्वारे के निर्माण का श्रेय पटियाला के शासक को देता है। • बीसवीं सदी का कानूनी इतिहास: वैधानिक ढाँचे के अंतर्गत पंजोर पहिली पातशाही को सिख गुरुद्वारा माना जाता है। • 2026 भूगोल: पिंजौर हरियाणा के पंचकूला ज़िले में है।

Related Sakhis / Pothi Cross-Linksਸੰਬੰਧਿਤ ਸਾਖੀਆਂ / ਪੋਥੀ ਕੜੀਆਂसंबंधित साखियाँ / पोथी कड़ियाँ

• Guru Nanak Sahib Ji Udasi / north-India travel collection.

• Dhara Mandap / yogi-dialogue thematic cross-link.

• ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਜੀ ਉਦਾਸੀ / ਉੱਤਰ-ਭਾਰਤ ਯਾਤਰਾ ਸੰਗ੍ਰਹਿ।

• ਧਾਰਾ ਮੰਡਪ / ਜੋਗੀ-ਸੰਵਾਦ ਵਿਸ਼ਾਗਤ ਸਬੰਧ।

• गुरु नानक साहिब जी उदासी · उत्तर भारत यात्रा संग्रह।

• धारा मंडप · योगी-संवाद विषय संबंध।

Verified Relics / Manuscripts / Weaponsਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਨਿਸ਼ਾਨੀਆਂ / ਖਰੜੇ / ਸ਼ਸਤਰप्रमाणित निशानियाँ / पांडुलिपियाँ / शस्त्र

No portable Guru-period relic, manuscript or weapon is independently verified. The manji-site tradition is a fixed-place marker.

ਕੋਈ ਵੀ ਸੁਤੰਤਰ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਮਾਣਿਤ ਗੁਰੂ-ਕਾਲੀ ਚੱਲਣਯੋਗ ਵਸਤੂ, ਹੱਥ-ਲਿਖਤ ਜਾਂ ਸ਼ਸਤਰ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਮੰਜੀ-ਅਸਥਾਨ ਦੀ ਰਵਾਇਤ ਇੱਕ ਸਥਿਰ-ਥਾਂ ਦੀ ਨਿਸ਼ਾਨੀ ਹੈ।

कोई पोर्टेबल गुरु-कालीन अवशेष, पांडुलिपि या शस्त्र स्वतंत्र रूप से सत्यापित नहीं है। मंजी-स्थान की परंपरा एक स्थिर-स्थल चिह्न है।

Access / Managementਪਹੁੰਚ / ਪ੍ਰਬੰਧपहुँच / प्रबंध

Standard source records local management linked to Gurdwara Nada Sahib under broader SGPC control. Exact current entrance remains Pending verification.

ਮਿਆਰੀ ਸਰੋਤ ਵਿਆਪਕ ਸ਼੍ਰੋਮਣੀ ਕਮੇਟੀ ਨਿਯੰਤਰਣ ਹੇਠ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਨਾਡਾ ਸਾਹਿਬ ਨਾਲ ਜੁੜੇ ਸਥਾਨਕ ਪ੍ਰਬੰਧ ਨੂੰ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ। ਮੌਜੂਦਾ ਸਹੀ ਪ੍ਰਵੇਸ਼-ਦੁਆਰ ਦੀ ਪੁਸ਼ਟੀ ਬਾਕੀ ਹੈ।

मानक स्रोत व्यापक शिरोमणि कमेटी नियंत्रण के अधीन गुरुद्वारा नाडा साहिब से जुड़ा स्थानीय प्रबंध दर्ज करता है। सटीक वर्तमान प्रवेश का सत्यापन लंबित है।

What Visitors Can See Todayਅੱਜ ਦਰਸ਼ਕ ਕੀ ਵੇਖ ਸਕਦੇ ਹਨआज दर्शक क्या देख सकते हैं

Visitors should see the historic Pahili Patshahi shrine near the Pinjore Gardens area. Pothi should distinguish the remembered manji site from the later building.

ਸ਼ਰਧਾਲੂਆਂ ਨੂੰ ਪਿੰਜੌਰ ਗਾਰਡਨਜ਼ ਇਲਾਕੇ ਦੇ ਨੇੜੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਅਸਥਾਨ ਦੇ ਦਰਸ਼ਨ ਕਰਨੇ ਚਾਹੀਦੇ ਹਨ। ਪੋਥੀ ਨੂੰ ਯਾਦ ਕੀਤੇ ਜਾਂਦੇ ਮੰਜੀ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਬਾਅਦ ਦੀ ਇਮਾਰਤ ਵਿੱਚ ਫ਼ਰਕ ਕਰਨਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

दर्शकों को पिंजौर गार्डन क्षेत्र के पास ऐतिहासिक पहिली पातशाही स्थान दिखना चाहिए। पोथी को स्मरण किए जाने वाले मंजी स्थल और बाद के भवन में अंतर दिखाना चाहिए।

Source Notes and Historical Disagreementsਸਰੋਤ ਟਿੱਪਣੀਆਂ ਤੇ ਇਤਿਹਾਸਕ ਮਤਭੇਦस्रोत टिप्पणियाँ और ऐतिहासिक मतभेद

• DATE CONTROL: 1517 is traditional source chronology, not construction date.

• SPELLING CONTROL: Pinjore, Pinjaur and Panjaur all resolve to HG-650.

• ADMIN CONTROL: current district is Panchkula, Haryana; older references reflect former Patiala-state geography.

• ਤਾਰੀਖ਼ ਨਿਯੰਤਰਣ: 1517 ਰਵਾਇਤੀ ਸਰੋਤ ਕਾਲਕ੍ਰਮ ਹੈ, ਨਿਰਮਾਣ ਦੀ ਤਾਰੀਖ਼ ਨਹੀਂ।

• ਸ਼ਬਦ-ਜੋੜ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਪਿੰਜੋਰ, ਪਿੰਜੌਰ ਅਤੇ ਪੰਜੌਰ ਸਾਰੇ HG-650 ਨਾਲ ਮੇਲ ਖਾਂਦੇ ਹਨ।

• ਪ੍ਰਬੰਧਕੀ ਨਿਯੰਤਰਣ: ਮੌਜੂਦਾ ਜ਼ਿਲ੍ਹਾ ਪੰਚਕੂਲਾ, ਹਰਿਆਣਾ ਹੈ; ਪੁਰਾਣੇ ਹਵਾਲੇ ਪੁਰਾਣੇ ਪਟਿਆਲਾ-ਰਿਆਸਤ ਦੇ ਭੂਗੋਲ ਨੂੰ ਦਰਸਾਉਂਦੇ ਹਨ।

• तिथि नियंत्रण: 1517 परंपरागत स्रोत कालक्रम है, निर्माण की तिथि नहीं।

• वर्तनी नियंत्रण: पिंजौर (Pinjore), पिंजौर (Pinjaur) और पंजौर (Panjaur) सभी HG-650 पर आते हैं।

• प्रशासन नियंत्रण: वर्तमान ज़िला पंचकूला, हरियाणा है; पुराने संदर्भ पूर्व पटियाला-रियासत के भूगोल को दर्शाते हैं।

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ

Association confidenceਸੰਬੰਧ ਭਰੋਸਾसंबंध विश्वास: High. The Sikh Encyclopedia records the specific shrine and physical position, and the Sikh Gurdwaras Act history recognizes Panjore/Panjaur Pahili Patshahi as a Sikh gurdwara.ਉੱਚੀ। ਸਿੱਖ ਐਨਸਾਈਕਲੋਪੀਡੀਆ ਇਸ ਖ਼ਾਸ ਅਸਥਾਨ ਅਤੇ ਭੌਤਿਕ ਸਥਿਤੀ ਨੂੰ ਦਰਜ ਕਰਦਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਐਕਟ ਦਾ ਇਤਿਹਾਸ ਪੰਜੋਰ / ਪੰਜੌਰ ਪਹਿਲੀ ਪਾਤਸ਼ਾਹੀ ਨੂੰ ਇੱਕ ਸਿੱਖ ਗੁਰਦੁਆਰਾ ਮੰਨਦਾ ਹੈ।उच्च। सिख विश्वकोश इस विशिष्ट स्थान और उसकी भौतिक स्थिति दर्ज करता है, और सिख गुरुद्वारा एक्ट का इतिहास पंजोर · पंजौर पहिली पातशाही को एक सिख गुरुद्वारे के रूप में मान्यता देता है।

Narrative confidenceਬਿਰਤਾਂਤ ਭਰੋਸਾवर्णन विश्वास: High-Moderate for the visit and discourse tradition; the precise date comes from later historical tradition and should be presented as source chronology rather than contemporary diary evidence.ਆਮਦ ਅਤੇ ਵਿਚਾਰ-ਵਟਾਂਦਰੇ ਦੀ ਰਵਾਇਤ ਲਈ ਉੱਚੀ ਤੋਂ ਦਰਮਿਆਨੀ; ਸਹੀ ਤਾਰੀਖ਼ ਬਾਅਦ ਦੀ ਇਤਿਹਾਸਕ ਰਵਾਇਤ ਤੋਂ ਆਉਂਦੀ ਹੈ ਅਤੇ ਇਸ ਨੂੰ ਸਮਕਾਲੀ ਰੋਜ਼ਨਾਮਚੇ ਦੇ ਸਬੂਤ ਵਜੋਂ ਨਹੀਂ, ਸਗੋਂ ਸਰੋਤ ਅਨੁਸਾਰ ਕਾਲਕ੍ਰਮ ਵਜੋਂ ਪੇਸ਼ ਕੀਤਾ ਜਾਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।आगमन और संवाद परंपरा के लिए उच्च से मध्यम; सटीक तिथि बाद की ऐतिहासिक परंपरा से आती है और इसे समकालीन दैनंदिनी प्रमाण के बजाय स्रोत कालक्रम के रूप में प्रस्तुत करना चाहिए।