Sakhi 793

The Brahmin Recognises the Stoneਬ੍ਰਾਹਮਣ ਪੱਥਰ ਨੂੰ ਪਛਾਣਦਾ ਹੈब्राह्मण पत्थर को पहचानता है

Bhagat Sadhna JiThe BhagatsKids, Teens, Adults, All

A Brahmin saw Sadhna Ji’s weighing stone and explained its religious significance. Sadhna Ji allowed him to take it.

ਇੱਕ ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਨੇ ਸਧਨਾ ਜੀ ਦਾ ਤੋਲਣ ਵਾਲਾ ਪੱਥਰ ਵੇਖਿਆ ਅਤੇ ਇਸ ਦੀ ਧਾਰਮਿਕ ਮਹੱਤਤਾ ਸਮਝਾਈ। ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੇ ਉਸ ਨੂੰ ਇਹ ਲੈ ਜਾਣ ਦਿੱਤਾ।

एक ब्राह्मण ने सधना जी का तौलने वाला पत्थर देखा और इसका धार्मिक महत्व समझाया। सधना जी ने उसे इसे ले जाने दिया।

The Sakhiਸਾਖੀसाखी

One day, according to the later tradition, a Brahmin came to Sadhna Ji’s shop. He noticed the unusual stone being used for weighing. The Brahmin recognised its markings and told Sadhna Ji that many devotees treated such a stone as sacred. Sadhna Ji did not argue. He did not insult the Brahmin’s belief. He replied that if the stone was meaningful to him, he could take it. This response shows detachment. Sadhna Ji did not claim ownership merely because the stone had been in his shop. He also did not use the moment to demand money or praise. For Pothi children, the lesson is not about accepting every religious claim without examination. The lesson is to listen calmly and avoid unnecessary conflict. Respect does not require abandoning Gurmat understanding. It means discussing differences without hatred.

ਬਾਅਦ ਦੀ ਰਵਾਇਤ ਅਨੁਸਾਰ, ਇੱਕ ਦਿਨ ਇੱਕ ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਸਧਨਾ ਜੀ ਦੀ ਦੁਕਾਨ ਤੇ ਆਇਆ। ਉਸ ਨੇ ਤੋਲਣ ਲਈ ਵਰਤੇ ਜਾ ਰਹੇ ਅਨੋਖੇ ਪੱਥਰ ਨੂੰ ਵੇਖਿਆ। ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਨੇ ਇਸ ਦੇ ਨਿਸ਼ਾਨ ਪਛਾਣ ਲਏ ਅਤੇ ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੂੰ ਦੱਸਿਆ ਕਿ ਬਹੁਤ ਸਾਰੇ ਸ਼ਰਧਾਲੂ ਅਜਿਹੇ ਪੱਥਰ ਨੂੰ ਪਵਿੱਤਰ ਮੰਨਦੇ ਹਨ। ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੇ ਬਹਿਸ ਨਹੀਂ ਕੀਤੀ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਦੇ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਦਾ ਅਪਮਾਨ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਜਵਾਬ ਦਿੱਤਾ ਕਿ ਜੇ ਪੱਥਰ ਉਸ ਲਈ ਅਹਿਮ ਹੈ ਤਾਂ ਉਹ ਇਸ ਨੂੰ ਲੈ ਜਾ ਸਕਦਾ ਹੈ। ਇਹ ਜਵਾਬ ਨਿਰਲੇਪਤਾ ਦਰਸਾਉਂਦਾ ਹੈ। ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੇ ਸਿਰਫ਼ ਇਸ ਲਈ ਮਾਲਕੀ ਦਾ ਦਾਅਵਾ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ ਕਿ ਪੱਥਰ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੀ ਦੁਕਾਨ ਵਿੱਚ ਸੀ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਇਸ ਮੌਕੇ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਪੈਸੇ ਜਾਂ ਵਡਿਆਈ ਮੰਗਣ ਲਈ ਵੀ ਨਹੀਂ ਕੀਤੀ। ਪੋਥੀ ਦੇ ਬੱਚਿਆਂ ਲਈ, ਸਬਕ ਹਰ ਧਾਰਮਿਕ ਦਾਅਵੇ ਨੂੰ ਬਿਨਾਂ ਪਰਖੇ ਮੰਨਣ ਬਾਰੇ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਸਬਕ ਇਹ ਹੈ ਕਿ ਸ਼ਾਂਤੀ ਨਾਲ ਸੁਣੋ ਅਤੇ ਬੇਲੋੜੇ ਝਗੜੇ ਤੋਂ ਬਚੋ। ਸਤਿਕਾਰ ਲਈ ਗੁਰਮਤਿ ਦੀ ਸਮਝ ਨੂੰ ਛੱਡਣ ਦੀ ਲੋੜ ਨਹੀਂ। ਇਸ ਦਾ ਮਤਲਬ ਹੈ ਨਫ਼ਰਤ ਤੋਂ ਬਿਨਾਂ ਵਖਰੇਵਿਆਂ ਬਾਰੇ ਗੱਲ ਕਰਨਾ।

बाद की परंपरा अनुसार, एक दिन एक ब्राह्मण सधना जी की दुकान पर आया। उसने तौलने के लिए इस्तेमाल हो रहे अनोखे पत्थर को देखा। ब्राह्मण ने इसके निशान पहचान लिए और सधना जी को बताया कि बहुत से श्रद्धालु ऐसे पत्थर को पवित्र मानते हैं। सधना जी ने बहस नहीं की। उन्होंने ब्राह्मण के विश्वास का अपमान नहीं किया। उन्होंने जवाब दिया कि यदि पत्थर उसके लिए महत्वपूर्ण है तो वह इसे ले जा सकता है। यह जवाब निर्लेपता दर्शाता है। सधना जी ने केवल इसलिए मालिकाना दावा नहीं किया कि पत्थर उनकी दुकान में था। उन्होंने इस मौके का इस्तेमाल पैसे या प्रशंसा माँगने के लिए भी नहीं किया। पोथी के बच्चों के लिए, सबक हर धार्मिक दावे को बिना परखे मानने के बारे में नहीं है। सबक यह है कि शांति से सुनें और अनावश्यक झगड़े से बचें। सम्मान के लिए गुरमत की समझ को छोड़ने की ज़रूरत नहीं। इसका मतलब है नफ़रत के बिना मतभेदों पर बात करना।

Moralਸਿੱਖਿਆशिक्षा

Religious differences should be handled with calmness and respect.

ਧਾਰਮਿਕ ਵਖਰੇਵਿਆਂ ਨੂੰ ਸ਼ਾਂਤੀ ਅਤੇ ਸਤਿਕਾਰ ਨਾਲ ਨਜਿੱਠਣਾ ਚਾਹੀਦਾ ਹੈ।

धार्मिक मतभेदों को शांति और सम्मान के साथ सँभालना चाहिए।

Life lessonਜੀਵਨ ਸਬਕजीवन सीख

Listen before arguing and do not create conflict over possessions.

ਬਹਿਸ ਕਰਨ ਤੋਂ ਪਹਿਲਾਂ ਸੁਣੋ ਅਤੇ ਚੀਜ਼ਾਂ ਨੂੰ ਲੈ ਕੇ ਝਗੜਾ ਨਾ ਕਰੋ।

बहस करने से पहले सुनें और चीज़ों को लेकर झगड़ा न करें।

Gurbani connectionਗੁਰਬਾਣੀ ਸੰਬੰਧगुरबाणी संबंध

Detachment, respectful speech, humility, and freedom from anger.

ਨਿਰਲੇਪਤਾ, ਸਤਿਕਾਰ ਭਰੀ ਬੋਲੀ, ਨਿਮਰਤਾ ਅਤੇ ਗੁੱਸੇ ਤੋਂ ਆਜ਼ਾਦੀ।

निर्लेपता, सम्मानजनक वाणी, विनम्रता और क्रोध से मुक्ति।

Reflectਵਿਚਾਰविचार

Can you disagree without insulting another person?

ਕੀ ਤੁਸੀਂ ਕਿਸੇ ਹੋਰ ਦਾ ਅਪਮਾਨ ਕੀਤੇ ਬਿਨਾਂ ਅਸਹਿਮਤ ਹੋ ਸਕਦੇ ਹੋ?

क्या आप किसी दूसरे का अपमान किए बिना असहमत हो सकते हैं?

Questions & answersਪ੍ਰਸ਼ਨ ਉੱਤਰप्रश्न उत्तर

Who recognised the stone?

ਪੱਥਰ ਨੂੰ ਕਿਸ ਨੇ ਪਛਾਣਿਆ?

पत्थर को किसने पहचाना?

A Brahmin recognised it in the traditional story.

ਰਵਾਇਤੀ ਕਹਾਣੀ ਵਿੱਚ ਇੱਕ ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਨੇ ਇਸ ਨੂੰ ਪਛਾਣਿਆ।

परंपरागत कहानी में एक ब्राह्मण ने इसे पहचाना।

What did he tell Sadhna Ji?

ਉਸ ਨੇ ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੂੰ ਕੀ ਦੱਸਿਆ?

उसने सधना जी को क्या बताया?

He explained that some people treated it as sacred.

ਉਸ ਨੇ ਸਮਝਾਇਆ ਕਿ ਕੁਝ ਲੋਕ ਇਸ ਨੂੰ ਪਵਿੱਤਰ ਮੰਨਦੇ ਹਨ।

उसने समझाया कि कुछ लोग इसे पवित्र मानते हैं।

How did Sadhna Ji respond?

ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੇ ਕੀ ਜਵਾਬ ਦਿੱਤਾ?

सधना जी ने क्या जवाब दिया?

He allowed the Brahmin to take it.

ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਬ੍ਰਾਹਮਣ ਨੂੰ ਇਹ ਲੈ ਜਾਣ ਦਿੱਤਾ।

उन्होंने ब्राह्मण को इसे ले जाने दिया।

Did Sadhna Ji begin an angry argument?

ਕੀ ਸਧਨਾ ਜੀ ਨੇ ਗੁੱਸੇ ਭਰੀ ਬਹਿਸ ਸ਼ੁਰੂ ਕੀਤੀ?

क्या सधना जी ने क्रोध भरी बहस शुरू की?

No. He responded calmly.

ਨਹੀਂ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਸ਼ਾਂਤੀ ਨਾਲ ਜਵਾਬ ਦਿੱਤਾ।

नहीं। उन्होंने शांति से जवाब दिया।

What moral does this sakhi teach?

ਇਹ ਸਾਖੀ ਕੀ ਸਿੱਖਿਆ ਦਿੰਦੀ ਹੈ?

यह साखी क्या शिक्षा देती है?

It teaches respectful handling of religious differences.

ਇਹ ਧਾਰਮਿਕ ਵਖਰੇਵਿਆਂ ਨੂੰ ਸਤਿਕਾਰ ਨਾਲ ਨਜਿੱਠਣਾ ਸਿਖਾਉਂਦੀ ਹੈ।

यह धार्मिक मतभेदों को सम्मान के साथ सँभालना सिखाती है।

How can children practise this lesson?

ਬੱਚੇ ਇਸ ਸਬਕ ਨੂੰ ਕਿਵੇਂ ਅਪਣਾ ਸਕਦੇ ਹਨ?

बच्चे इस सबक को कैसे अपना सकते हैं?

Children can speak calmly when someone believes differently.

ਜਦੋਂ ਕੋਈ ਵੱਖਰਾ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਰੱਖਦਾ ਹੋਵੇ ਤਾਂ ਬੱਚੇ ਸ਼ਾਂਤੀ ਨਾਲ ਗੱਲ ਕਰ ਸਕਦੇ ਹਨ।

जब कोई अलग विश्वास रखता हो तो बच्चे शांति से बात कर सकते हैं।

Bhagat Sadhna JiBrahminShaligramrespectdetachmentreligious difference

Source confidenceਸਰੋਤ ਭਰੋਸਾस्रोत विश्वास: Later Bhagatmal commentary tradition

Referencesਹਵਾਲੇसंदर्भ: Priyadas Ji’s Bhagatmal commentary tradition. The story survives in later devotional sources and should not be presented as proven history.